Hodnotenie TRENDU

Plachutta

383
ročník hodnotenia: 2014
Wollzeile 38, Viedeň
0043 1 512 15 77
denne 11.30-24.00
regionálna
5cenová úroveň

Plachutta. Meno, ktoré je v rakúskej gastronómii synonymom úspechu a jeho nositeľ Ewald Plachutta dosiahol prakticky všetko, čo sa v tejto brandži dosiahnuť dá. Titul kuchár roka od Gault Millau, hviezdičku od Michelina, ocenenie za celoživotné dielo, dokonca titul profesora... K tomu šesť úspešných reštaurácií a milión predaných kuchárskych kníh – nikomu sa ich toľko v Rakúsku predať nepodarilo. Hovorí sa, že meno Plachutta je rovnakým symbolom Viedne ako Štefanský dóm, Práter alebo Sacher.

Nie je to však výsledok rafinovaného kuchárskeho umenia a vysokej gastronómie, ale poctivej viedenskej kuchyne. A svetový úspech dosiahol vareným hovädzím mäsom – Tafelspitzom. Práve naň sa chodí do jeho troch reštaurácií (ďalšie tri majú iné zameranie). Nestor česko-slovenskej gastronómie Pavel Pospíšil hovorí, že ak chce niekto na Slovensku toto jedlo ponúkať, mal by sa ísť najprv pozrieť k Plachuttovi, ako má správne vyzerať.

Vlajkovou loďou rodinného impéria je reštaurácia na Wollzeile neďaleko Štefanského dómu. Je naozaj obrovská, členená na niekoľko miestností. Má zimnú záhradu aj priestrannú terasu a po večeroch aj tak praská vo švíkoch (v najvychytenejších dňoch tu obslúžia až tisíc hostí). Bez rezervácie vôbec nemá zmysel sem večer chodiť. Napriek obrovskému náporu hostí v sobotný večer, keď sme podnik navštívili, všetko fungovalo bezchybne. Od uvedenia k stolu, elegantného prestierania, takmer bezchybnej a rýchlej obsluhy až po výborné jedlo.

Jedálny lístok tvoria jedlá z hovädzieho mäsa a potom sezónna ponuka, ktorá sa mení každý mesiac. Dali sme si, ako inak, Tafelspitz (22,90 €) a filety z teľacieho mäsa s hubovou omáčkou a širokými rezancami (19,80 €). Ešte predtým nám doniesli košík pečiva a maslo v miske s ľadom (zaň si dá reštaurácia slušne zaplatiť, na účte sa objavila suma 2,80 za osobu za couvert).

Obidve hlavné jedlá boli famózne, a to priznávame, že nie sme veľkí priaznivci vareného mäsa. Servírovanie je vlastne malé divadielko – najprv vám obsluha donesie horúce kovové platne, potom taniere, misky na polievku a niekoľko medených nádob s jedlom, ktoré položí na platne. Vy len čakáte, čo sa bude diať. A deje sa – polievku si nemusíte naberať sami, čašník vám ju naberie. Sám vám príde naservírovať jedlo, keď vidí, že vám z hrncov ubúda akosi pomaly... Porcie sú totiž obrovské. Jedna porcia Tafelspitzu by pokojne stačila pre dvoch bežných jedákov. Dostanete totiž hovädzí vývar so zeleninou, obrovský kus mäsa, špikovú kosť, hrianky, zeleninu, misku pražených zemiakov s cibuľou, misku jablkového chrenu, ďalšiu s pažítkovou omáčkou a ako prílohu sme si ešte objednali špenát (4,80 €).

Vývar bol ukážkový (stretli sme sa s informáciou, že polievku pre všetky tri reštaurácie a niektoré jedlá varia u Plachuttu centrálne, ale ak ich dokážu pripraviť v takejto kvalite, nevidíme v tom problém). Mäso bolo jemné a mäkké, že by sa dalo krájať aj vidličkou, chren, omáčka aj špenát famózne, akurát zemiaky boli na náš vkus trochu mastné. Rovnakou delikatesou bolo však aj druhé jedlo. Napriek plným žalúdkom sme neodolali dezertu, vybrali sme si orechový nákyp s brusnicami, čokoládou a šľahačkou (8,20 €). Bola to vlastne tortička, ľahučká, nadýchaná, vôbec nie presladená.

U Plachuttu je však zaujímavé nielen stolovanie, ale aj cesta na toalety. Je lemovaná fotografiami známych ľudí, ktorí tu boli hosťami. Je to ako svetové Who is Who – od Vladimíra Putina, cez členov Rolling Stones, Catherine Denevue až po najslávnejšieho svetového kuchára Paula Bocuseho.

TIPY:

© 2013 News and Media Holding

Nájdi reštauráciu alebo hotel