Človek začína jesť očami, ony prvé hlásia: Toto by som si dal. Mám rád, keď jedlo tráviacu sústavu takto osloví a vyprovokuje. Určite aj preto ma vždy veľmi zaujímala studená kuchyňa s jej farebnými terinkami, paštétami, roládkami, galantínami. Málokto ju však dokáže a chce robiť. Je piplavá, náročná a v reštauráciách nie je na ňu čas.

Popustiť uzdu „studenej“ fantázii dovoľujú iba firemné akcie. Navyše k nej treba pristupovať celkom inak – s kresliacim náradím v ruke. Doslova si namaľovať, ako má výsledok vyzerať a čo chce kuchár kam vsadiť. A čas varenia potom sledovať so stopkami. Ale keď sa mu podarí prvá, čo i len jednoduchá lastovička, tak už ho studená kuchyňa nepustí. Kreslí ďalšie obrázky a ďalšie jedlá.

Veľmi dobre si pamätám, ako som kedysi zháňal takú fixku a onakú ceruzku, ako som si maľoval šípky a behal za surovinami. Dnes nemáme problém kúpiť akúkoľvek surovinu, je škoda tieto možnosti nevyužiť. Poteší ma, keď stretnem v kuchyni juniora, ktorý to napriek dvojgeneračnému rozdielu vidí rovnako.

Budúceho majstra odhadnem spravidla už po pár vetách – ako sa pýta, ako sa k veci stavia. Ešte nevie pripraviť ani omeletu, ale cítiť z neho snahu učiť sa, takému neváham prezradiť všetky moje finesy. A radu navyše: Dnes už neplatí, že ak ti nič nejde, pôjdeš za kuchára! Keď nie je toto remeslo tvojím koníčkom, ani sa doň nepúšťaj.

František Janata (64) je prezident Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. Okrem Slovenska pracoval v 11 krajinách, niekoľkokrát úspešne viedol aj slovenský reprezentačný tím v celosvetových kuchárskych olympiádach.

Foto – Soňa Hudecová