Nie som kuchár, a tak je profesionálna gastronómia pre mňa veľkým laboratóriom, kde sa dejú záhady, tajomstvá, mágia. Obdivujem, že sa dá ešte objaviť nový recept a nová technológia. Len dúfam, že ľudstvo tým pokrokom nedospeje k bodu, keď sa lokša s husacou pečienkou naservíruje ako umelé „amarouny“. Alebo chleby naan v tabletke. Spomínam ich preto, lebo práve indická – ale aj prímorská – kuchyňa lahodí môjmu jazyku; predovšetkým na dovolenke. Na Slovensku mám však najradšej tunajšie jedlá v ľahšej úprave, na ktorých sme vyrástli. Nie je ľahké nájsť ich. Zdá sa mi, že sa tu gastronomická scéna rozdelila na zariadenia, ktoré ponúkajú európsky štandard, zariadenia so štýlovou etnickou kuchyňou a stabilnou spokojnou klientelou a napokon najnešťastnejšiu skupinu, kde ponúkajú všetko a vlastne nič. Snažia sa vyhovieť takej širokej vrstve hostí, že ani jedno jedlo nie je také, aké by malo byť. Pritom omastený čerstvý chlieb s cibuľou v penzióne s ponukou 5 – 6 jedál poteší viac už aj preto, že v ňom cítiť gastro-zvyky toho konkrétneho miesta. Mám rád takúto jednoduchú kuchyňu, ktorá prezentuje chute tamojších produktov. Veľmi ma potešilo, keď sa počas bánoveckého MňamFestu – a nemám na mysli len syrarinu z našich liniek – len tak zaprášilo po všetkých potravinách od farmárov a potravinárov tohto regiónu. Znamená to, že ľuďom chutia a stále ich vyhľadávajú. Je to o tom istom ako v reštaurácii; nespokojný zákazník by sa už predsa nevrátil.

Stanislav Voskár (47) je výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Milsy v Bánovciach nad Bebravou.

Foto – Soňa Hudecová