Nepoviem novinku, že kuchárky to majú s uplatnením ťažšie. Aj po Slovensku by sme ich síce napočítali veľa, ale v haute cuisine je ich ako šafranu. Musia totiž skĺbiť profesiu s rodinnými povinnosťami a aj všeobecne sú menej voľné.

Kým kuchári sa hocikedy vyberú s jedným batohom do zahraničia, ženy si to nemôžu dovoliť. Potom im ostáva len vzdelávať sa doma, a to ich hendikepuje. Pritom spravidla ponúkajú veľmi cenné vlastnosti – hospodárnosť, účelnú organizáciu práce, bezproblémovejšiu komunikáciu, ochotu ísť prácnejšou cestou a nikdy nemávnuť rukou nad detailmi. Dobrá gazdiná totiž akosi od prírody vie využiť suroviny do poslednej omrvinky, napríklad pri polievke v bochníku využívať jeho striedku v inom jedle.

V zahraničí sa často naučia kuchári vyberať si len tie najlepšie kúsky surovín, ostatné vyhodiť, čo je v „nemichelinovských“ reštauráciách zbytočnou stratou. Ale nechcem paušálne maľovať deliacu čiaru medzi ženskými a mužskými vlastnosťami v kuchyni, skôr medzi dobrými a horšími šéfkuchármi. No a čo mám ešte v mojej profesii rada? Hosťa v kuchyni, čo príde pochváliť jedlo. Majiteľov, ktorí neváhajú vysloviť uznanie.

Manažérov, akí aj v dnešných ťažkých časoch dokážu prilákať hostí do reštaurácie. A aj budúcich šéfkuchárov z radov mládeže, ktorí na rozdiel od starších kolegov bývajú flexibilnejší, bez predsudkov, radi využívajú nové suroviny, kombinácie, technológie a chuti. Potrebujú čas len na to, aby osobnostne dozreli.

Alena Brezinová (48) je šéfkuchárkou bratislavskej reštaurácie Traja mušketieri, predtým pracovala 18 rokov v hoteli Devín.

Foto – Soňa Hudecová