Vysoké marže a zisky sú minulosťou a najbližšie roky sú nereálne - to je jeden dopadov finančnej krízy na slovenské hotely o ktorom sa hovorilo na 3. ročníku konferencie TRENDU, Horeca manažment 2009.

Ako prežiť

Názov konferencie – Ako prežiť boj o zákazníka zjednodušenie odráža situáciu v slovenskom hotelierstve. V Bratislave sa dá skrátiť na prvé dve slová – Ako prežiť.

Podľa Zuzany Šedivej, viceprezidentky Zväzu hotelov a reštaurácií, celoslovenské čísla zatiaľ neukazovali, že by kríza hotely výrazne zasiahla. Neplatí to ale o hlavnom meste. Tu sa spojili momentálne krízy dve – bratislavské hotely boli doteraz orientované na korporátnu klientelu, ktorá tvorila až 80 percent hostí, najmä v hoteloch vyššej cenovej kategórie.

Firmy však celosvetovo šetria na cestovaní svojich zamestnancov, takže všade vo svete firemnej klientely ubudlo. V Bratislave sa však tento pokles spojil s veľkým prírastkom hotelových kapacít. Pribudlo (a tento rok ešte pribudne) niekoľko sto lôžok.

Hotelový boom je výsledkom minulých rokov, kedy dopyt prevyšoval ponuku a ceny v bratislavských hoteloch boli vyššie ako ceny hotelov v Prahe či Viedni. Vysoké výnosy urobili hotelový biznis v Bratislave veľkým lákadlom pre investorov a výsledkom sú stovky nových lôžok.

Priveľa postelí

Spojenie finančnej krízy a prírastku lôžok dostalo bratislavské hotely do situácie, že v mnohých klesla tento rok obsadenosť v porovnaní s minulým rokom takmer na polovicu. Dosahuje 25-35 percent, pričom už oveľa vyššia, 45-percentná obsadenosť sa považuje za „smrteľnú“.

Podľa údajov, ktoré zverejnila spoločnosť Deloitte Touche Tohmatsu, bola v roku 2007 priemerná obsadenosť bratislavských hotelov 64,4 percenta, minulý rok klesla na 59,3 percenta, ale v januári 2009 bola už len 35,6 percenta (v januári pred rokom bola 51,4 percenta). Podľa prezidentky Bratislavskej hotelovej asociácie a riaditeľky hotela Apollo Michaely Grančičovej, kritické budú najmä júl a august, pretože sú to mesiace, kedy hotely neplní firemná klientela a turisti sú v bratislavských hoteloch vyššieho štandardu takmer neznámym pojmom.

Myslí si, že na jeseň už bude jasné, ktoré hotely prežijú a ktoré skončia. „Záleží na majiteľoch, či sa chcú udržať v hotelovom biznise a budú ochotní nejaký čas fungovať s prakticky nulovým ziskom, prípadne prevádzku aj financovať z iných zdrojov. Alebo skončia,“ konštatuje. Už teraz mnohé bratislavské hotely odstavujú poschodia, obmedzujú prevádzku svojich reštaurácií, znižujú stavy zamestnancov.

Tlak na ceny

Zvyšuje sa aj tlak klientov na ceny. Kým ešte pred rokom bola pultová cena v štvorhviezdičkovom hoteli v centre mesta aj 200 eur, teraz síce niektoré hotely napríklad na svojich internetových stránkach uvádzajú „staré“ ceny, v skutočnosti predávajú izby najmä korporátnej klientele za oveľa menej. A dúfajú, že prázdne izby nedovedú ich kolegov k panike a dumpovaniu cien, ako sa to stalo pred dvomi-tromi rokmi v Prahe.

Prudký prírastok postelí a prevaha ponuky nad dopytom tam spôsobili zníženie cien ubytovania a obsadenosti izieb o niekoľko desiatok percent. Kým pred niekoľkými rokmi nebolo možné zohnať ubytovanie v pražskom štvorhviezdičkovom hoteli za menej ako 150 eur, teraz stojí rovnaká kategória na noc aj 40-50 eur.

Momentálna situácia je taká, že kým v minulosti hotely pozerali ako rástli zisky, teraz sa musia porovnávať s trhom. Ak budú klesať pomalšie ako trh, je to dobré znamenie, že opatrenia ktoré prijali, sú správne.

Staraj sa o seba

Univerzálne riešenia, ako prežiť súčasný stav podľa M. Grančičovej neexistujú, každý hotel sa bude musieť spoliehať a postarať sa sám o seba. Prvým krokom je samozrejme znižovanie nákladov. Pri ich „sekaní“ by ale mali manažmenty myslieť na to, aby neutrpela kvalita.

Pretože ani súčasná situácia nebude trvať stále, skôr alebo neskôr príde k oživeniu hotelového biznisu. Získať naspäť hosťa, ktorý z hotela odišiel nespokojný, je v podstate nemožné. Odporúča preto nerobiť kroky, ktoré síce môžu pomôcť na mesiac, ale z dlhodobejšieho hľadiska sú kontraproduktívne.

Z. Šedivá hovorí, že náklady treba riadiť v silnej závislosti od vývoja obchodnej činnosti a väčšiu pozornosť ako doteraz venovať plánovaniu a kontrolingu. Teda veciam, ktoré medzi manažmentmi hotelov nepatrili k najobľúbenejším.

Efektívne znižovať náklady možno podľa M. Grančičovej niekoľkými spôsobmi – tak ako firmy otvárajú zmluvy a vyjednávajú o cene ubytovania, aj hoteliéri musia rovnako tlačiť na svojich dodávateľov a vyjednávať lepšie ceny. Ďalej znižovať mzdové náklady, napríklad väčším využívaním outsourcingu, viac, najmä v sezónnych zariadeniach, zamestnávať študentov.

Pracovať viac so svojimi zákazníkmi a pracovať oveľa viac ako doteraz s cenami. Ponúkať balíčky a rôzne akcie, samozrejme s dodržiavaním určitých pravidiel. Vo výhode sú hotely, ktoré aj doteraz ponúkali ucelené produkty, niečo iné a viac ako konkurencia a sieťové hotely.

Manažmenty musia byť tí, ktorí musia veriť, že „to“ dobre dopadne a tí ktorí musia myslieť aj do budúcnosti. A všetky kroky, najmä tie nepopulárne, ako je znižovanie stavov zamestnancov, odkomunikovať vnútri hotela. Aby všetci vedeli čo majú robiť a prečo.

Aj pozitíva

Tento rok je podľa M. Grančičovej najmä o prežití a presne to isté konštatuje aj správa Deloitte Touche. „V tomto roku je stratégiou pre odvetvie turizmu prežitie. Najmä hotely sa budú musieť zamerať na to, aby spotrebiteľom poskytovali primeranú hodnotu za ich peniaze. Musia sa sústrediť na to, čo vedia robiť najlepšie. Rozhodujúcim faktorom bude pohostinnosť, pretože hotely budú viesť konkurenčný boj o obsadenie svojich ubytovacích kapacít,“ píše sa v nej.

V súčasnej situácii ale vidí Z. Šedivá aj pozitíva – znížila sa napríklad fluktuácia, zamestnanci si viac začali vážiť svoju prácu. Hotely sa naučia efektívnejšie pracovať, urobiť to isté čo teraz, za menej peňazí. „A budeme sa tešiť aj s menších úspechov“ konštatovala M. Grančičová na konferencii TRENDU.

Foto - TREND

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.