Pavel Pospíšil pravidelne predvádza svoje umenie, kulinárske nápady seba a svojich hostí na gurmánskych párty v bratislavskej reštaurácii Liviano. Na tej poslednej minuloročnej, nazvanej Michelin v Liviane varil typy jedál za ktoré zvyknúť dávať inšpektori od Michelina šéfkuchárom svoje vysoko cenené hviezdičky.

A bolo sa na čo pozerať a čo chutnať. P. Pospíšil predviedol, prečo roky v Nemecku hviezdu od Michelina mal a prečo má teraz v svojom druhom podniku Bib Gourmand, teda ocenenie za výborný pomer ceny a kvality.

Pretože podávané chody potešili aj veľmi náročných hostí: nielen harmóniou chutí, ale aj spôsobom ako boli jedlá pripravené a naaranžované. Pri niektorých si väčšina lámala hlavu, ako to šéf kuchyne vlastne urobil. Aby im potom P. Pospíšil v rýchlokurze varenia pri jednom jedle ukázal, že geniálne veci sú väčšinou jednoduché.

Už prvý chod Brzlík na smotanovom jabĺčku bol malým hlavolamom, keďže kúsky brzlíka boli vyformované do tvaru gule a servírované v niečom, na čo sa nám nepodarilo prísť čo je. Spolu s nakyslatou chuťou jabĺk však všetko chutilo výborne.

Pot au Feu z homára na čiernom korení bola variácia klasického francúzskeho receptu, keď sa varí mäso a niekoľko druhov zeleniny v jednom hrnci. Namiesto klasického mäsa sa servírovalo mäso z homára so zeleninou v silnom homárom vývare. Pre milovníkov podobných delikates lahôdka.

Hľuzovkové vajíčko v parmezánovej pene bolo tým pokrmom, kde si väčšina hostí lámala hlavu „ako sa to sakra robí“. Na tanieri totiž trónila guľa veľkosti menšieho jablka penovej konzistencie a keď ste do nej zarezali nožom, natrafili ste na tekutý žĺtok. K tomu delikátna harmónia kombinácie chutí hľuzovky a parmezánu.

V nasledujúcom rýchlokurze varenia P. Pospíšil predviedol, že záhada, ktorá vyzerá na prvý pohľad nepochopiteľne, sa dá ľahko vyriešiť. Záhadná vajíčková guľa bolo totiž na tuho vyšľahané bielko, ochutené hľuzovkou (namiesto nej sa dá použiť pre arómu pár kvapiek hľuzovkového oleja) navŕšené do zapekacích formičiek (takých ako sa používajú napríklad na mufiny). Do bielkovej hmoty vo formičke sa potom opatrne vlial žĺtok – vajce musí byť čerstvé, aby žĺtok držal tvar a neroztiekol sa. Celá zmes sa dala stuhnúť do rúry na 160 stupňov. Najdôležitejšie na celom fígli je podľa P. Pospíšila formičky dobre vymastiť, aby stuhnutá hmota z nich išla dobre von.

Perlička Supreme po vinársky bola ďalším „Kunststückom“ teda umeleckým dielkom. Jemné plnené prsia z perličky (opäť tá istá otázka, ako?) prevoňané rozmarínom, s ktorým skvele harmonizovali všetky prílohy.

Záverečnou bodkou bol múčnik – Gaštanové suflé s teplým pomarančom. Tu bola úprava a prevedenie jednoduchšie ako pri predchádzajúcich chodoch, po toľkých gourmetských zážitkoch, to ale málokomu prekážalo.

 Foto: represent.eu      

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.