Ako Amerika objavila Horné Orešany

Kolumbus objavil Ameriku a myslel si, že trafil do Indie. Amerika objaví víno z Horných Orešian a tiež bude hľadať na mape, kdeže to Slovensko je.

431505
27.11.2014 / Milan Nemec
Víno Dious

Dnes na Milana majú v USA ako každoročný tretí novembrový štvrtok najväčší sviatok, Deň vďakyvzdania. Sedia v kruhu rodiny a šťastne pojedajú moriaka. A niektorí z nich ho možno zapíjajú prvým vínom z Horných Orešian od firmy Víno Dious.

Kontajner s vínom dorazil 25. novembra o tretej ráno nášho času do Bostonu po dobrodružnej púti. Kontajnerový tanker Msc Carolina pod panamskou vlajkou doviezol bezpečne vína z Horných Orešian na americkú pevninu. Nič sa nerozbilo.

Po mesiacoch papierovania a unúvania sa za úradníkmi na oboch stranách Atlantického oceánu, keď generálny riaditeľ vinárstva Branislav Fischer, chcel export do USA pár krát radšej zabaliť. V duchu si trhal vlasy, na čo sa to vlastne dal. Na vývoz do USA potrebuje totiž vinár pevné nervy, vytrvalosť a kontakty v tejto krajine neobmedzených možností, ale aj nepochopiteľných prekážok.

Veľa vinárov na Slovensku deklaruje, že vyváža víno do Ameriky. Ide však len o malé množstvá. „Najsmutnejšie zistenie pre mňa bolo, keď som začiatkom novembra 2014 vybavoval veterinárne vývozné povolenie, že moje vývozné povolenie malo do krajín mimo EÚ iba číslo sedem,“ hovorí . To znamená, že išlo len o sedem kontajnerov za tento rok. Päť z nich išlo do Číny, jeden do Indie a cieľom posledného je orešianska krajina zasľúbená Amerika.

Víno je v USA droga

Niekedy v júni 2013 prišiel do Veľkých Orešian americký obchodník s vínom s tým, že chce dovážať do jeho vlasti slovenské vína. Nie od veľkých výrobcov, pre ktorých je víno stále viac obchod, ale moky od tých menších, čo sú výnimoční tým, že v ich víne cítiť dušu vinára. Čiže nie unifikované vína, ale špecifické a svojim spôsobom raritné. Obišiel viacerých vinárov a nakoniec sa ujalo ako prvé Víno Dious. „Keďže v USA stále funguje akási prohibícia na predaj alkoholu, trvalo nám rok, kým sme vybavili všetky licencie týkajúce sa vývozu vína“, vysvetľuje hornoorešiansky vinár.

Víno sa do Ameriky dováža ako droga. Tamojší domorodí úradníci nesmierne prísne všetko kontrolujú. Všetko od obsahu fľaše dovážaného vína až po text a výzor etikety. Ten dokonca schvaľuje a povoľuje federálny úrad. „ Musel som sa zaregistrovať na Federálnom úrade pre potraviny a drogy, že som legálny dovozca drog,“ dnes už s úsmevom spomína B. Fischer. Každý americký štát má vlastnú dovoznú licenciu. Teda koľko hviezdičiek na americkej zástave, toľko je licencií.

Najväčšou komplikáciou bolo schváliť etikety dovážaných vín. Tie opäť odobruje priamo Federálny úrad pre potraviny a drogy. Zaujíma ho grafický výzor a text. „Američania sú slušne povedané, jednoducho čudní,“ mávne rukou B. Fischer s tým, že je to už za ním. Napríklad tretina textu na zadnej strane etikety sa podobá na známe poučenie, že mačky nepatria do mikrovlnky. V Amerike sa všetko vysvetľuje až do abnormálnych detailov. Predávajúci sa tým bráni, aby ho niekto nežaloval, že neuviedol na etikete, že víno nie je naozaj najvhodnejším nápojom pre dojčence, deti, tehotné ženy a vodičov, a že konzumácia vína spôsobuje závislosť. Ale schválená etiketa je v podstate dovozný certifikát.

Tento rok v júni prišla z Ameriky do Horných Orešian licencia na vývoz spolu s objednávkou na konkrétne množstvo vína od spomínaného obchodníka, ktorý má mimochodom za manželku Slovenku. Tak sa dá aj predpokladať, odkiaľ prišiel jeho záujem o slovenské víno. Od júna do októbra zase trvalo vybaviť všetky ďalšie povolenia na export za Atlantik. „Jediné šťastie pre nás je, že EÚ má s Amerikou podpísanú dohodu o voľnom pohybe tovaru, a teda aj vína,“ vysvetľuje vinár. Nejde o clá, v tomto prípade je to vec dovozcu. B. Fischer mal na mysli papierovanie na Slovensku. Napriek tomu až do začiatku novembra trvalo, kým bolo všetko v poriadku a 3. novembra 2014 mohli začať nakladať kontajner s ich vínom.

Vína do Ameriky? Len po nemecky.

Do Ameriky paradoxne neputoval preslávený orešiansky Modrý Portugal. „Američania sú dosť konzervatívni. Pijú iba odrody, ktoré poznajú,“ predstavil vinárske zvyky, ktoré nám môžu pripadať bez kreativity, B.Fischer. K tomu ešte jedna perlička – vína sa dovážajú pod nemeckými názvami. „Za more teda zo Slovenska putoval  neputoval Veltlín zelený alebo Rizling vlašský, ale Grüner Veltliner či Welschriesling, čo sú názvy, ktoré tam poznajú“, usmieva sa pri spomienkach. Pôvodne chceli exportovať jedno biele a jedno červené víno. Nakoniec vyskladali dodávku z viacerých vín, najmä ročníka 2013 a iba červené boli staršie. Za oceán z Vína Dious vypravili devätnásť paliet so spomínaným Veltlínom zeleným, Rizlingom vlašským, ďalej tam boli Chardonnay a Cabernet Sauvignon rosé, všetko ročník  2013. Z červených posielali  Frankovku modrú 2012 a Cabernet Sauvignon 2011. 

naložené víno do amerikyZdroj: Víno Dious

Ťahač s kontajnerom ešte v ten istý deň vyrazil smerom do centrálneho skladu pre kontajnery, odkiaľ ho mali po koľajniciach dopraviť do prístavu v Hamburgu. Čo čert nechcel, nemeckí železničiari začali štrajk. Kontajner zostal v sklade v Českom Těšíne. Čo teraz? „Pani zo špedície mi oznámila neveselú správu, že loď do Ameriky nestíhame a najbližšia odpláva o osem dní. My sme ale chceli chytiť termín pred Dňom vďakyvzdania a čas pred Vianocami,“ spomína Ing. Fischer. Všetci vinári majú veľa známych. Keď robia kvalitné víno, nečudo. Podarilo sa mu cez známeho skontaktovať jeho známeho, ktorý zariadil, že namiesto do Hamburgu odcestoval kontajner do Antverp, kde loď, čo im ušla z Hamburgu, zakotvila, aby naložila ďalší tovar. Stihli ju a víno odplávalo.

Vinárske dobrodružstvo alebo perspektíva?

Víno sa bude v USA  predávať v reštauráciách, hoteloch a vinotékach vo viacerých amerických štátoch, ktoré ležia na území Nového Anglicka na východoamerickom pobreží. Začínajú v štáte New Hampshire a okolí Bostonu. „Náš obchodný partner má licencie na dovoz vína v dvanástich amerických štátoch,“ objasňuje vinár. Takže je záruka, že pôjde o dostatočne veľký trh. „ Bude to pre nás príjemné, ale aj komplikovanejšie, lebo budeme musieť začať vyrábať viac vína“, hovorí B. Fischer. „Tento ročník bol, nazvime to slušne, rozpačitý. Každý vinár má o tretinu, niekto až o polovicu menej vína ako vlani. Plánujem vysadiť 25 hektárov vinohradov a tak budeme o pár rokov v hrozne sebestační.“

V  Amerike je víno na vrchole popularity. Pre Víno Dious prvý kontajner znamená otvorenie si dverí na tamojší stále nenasýtený trh. A čo je dôležité, americkí milovníci vína začínajú byť akosi, napriek konzervatívnosti, presýtení iba slnečnými lúčmi v tekutom stave z vinárskych veľmocí a chcú okoštovať niečo neznáme, ale so známou značkou.

Museli ísť hornoorešianski vinári do dumpingových cien, aby ich americký obchodník s vínom akceptoval? Nezvýšili na druhej strane cenu vína náklady na dopravu?  „Paradoxne bol tento obchod jeden z najlepších, ktorý som doteraz urobil“, spokojne odpovedá Ing. Branislav Fischer. „Cena je podobná s tou, za ktorú naše vína ponúkame na Slovensku.“  

Ich víno už zaujalo ukrajinskú obchodníčku, ktorá vlastní v Bostone a okolí celú sieť vinoték. Začiatkom decembra vycestuje B. Fischer do USA a bude hornoorešianske vína prezentovať na piatich miestach. Prezradil aj, že sa kontaktujú s jednou nesmierne populárnou osobnosťou pochádzajúcou zo Slovenska a žijúcou v Bostone, ktorá by im mohla pri prezentácii vín pomôcť. Zatiaľ nie je nič isté, ale podľa vinára, či vínotvorcu z Horných Orešian to vyzerá nádejne.