Všetko má svoje za a proti. Pri červenom víne je však jasné, že klady prevažujú nad zápormi. Každú chvíľu vedci prichádzajú s objavmi, ktoré nikto nečakal. Na druhej strane sa objavujú názory, že pitie červeného môže vyvolať neočakávané reakcie organizmu, ba až alergiu. Kde je pravda?

Dialektika červeného vína

Ešte predtým, ako si popíšeme záporné reakcie na pitie červeného vína, treba spomenúť jeho pozitíva. Vedci už dávnejšie zistili, že víno predlžuje život. Môžu za to polyfenoly a ich vodca zázračný resveratrol. Znižuje výskyt rakoviny a chorôb srdca. Príležitostné pitie vínka potláča možnosť, že starší ľudia dostanú Alzheimerovu chorobu. Ich rodina sa tak nemusí báť strašiaka demencie. Červené má dokonca znížiť pri zdravom životnom štýle riziko cukrovky druhého typu.

U mladšej generácie zase zmierňuje riziko výskytu zubného kazu, bráni ukladaniu sa tuku v tele a dokonca ho navrhujú ako lepší prostriedok na opaľovanie. Sú v ňom totiž flavonoidy chrániace kožu pred UV žiarením lepšie ako klasické ochranné kozmetické „nátery“. A stačí sa ním nie natierať, ale ho s mierou popíjať. Podľa francúzskych vedcov červené pomáha nielen nám pozemšťanom. Odporúčajú ho kozmonautom pri problémoch ako sa vyrovnať s následkami dlhšieho pobytu v beztiažovom stave pri návrate na Zem.

Kýchanie z vína

Na druhej strane sa z času načas objavia varovania o alergii na víno. Bulvár už strašil prípadom deväťnásťročnej Britky Leah Millerovej. Vraj trpí alergiou na víno. Stačí, aby si k nemu pričuchla. Hneď sa ide údajne ukýchať takmer na smrť. Alergia na víno prišla náhle a nenápadne. L Millerová si tu a tam pohárik dopriala a nič. Teraz dostáva z vína záchvaty. Lekári vraj nevedia, čo spôsobuje jej reakcie, ale podobné prípady sú výnimočne a vzácne. Bulvár má vzácnu vlastnosť vystrašiť bez toho, aby po A povedal B, teda čo mohlo spôsobiť na smrť ukýchavajúci syndróm mladej Britky. Sú tri možnosti – sulfidy, histamín a osí i včelí jed.

Nešťastní pomocníci z pekla

Kým si začneme rozoberať, čo môže človeku na víne „nezapasovať“, treba zopakovať: Nie všetky prejavy neznášanlivosti na víno znamenajú alergiu, teda precitlivenosť. Rovnako nie je alergiou ani „ťažké znášanie” vína ako nápoja. Pod titulkami o alergii na víno sa v skutočnosti ukrývajú neočakávané reakcie organizmu. Tie nezávisia od mechanizmu vlastnej alergickej reakcie. Organizmus väčšinou záporne reaguje na rôzne látky, ktoré by v poctivom víne nemali čo hľadať. Napríklad ak obsahuje nadmieru siričitanov. Tie škodia všetkým, nie len precitliveným ľuďom.

Nešťastné siričitany (sulfidy) sú aditívum, teda nie prirodzená súčasť nápoja. Slovenská Ambulancia klinickej výživy na svojich webových stránkach upozorňuje, že ich okrem vína nájdete v sušenom ovocí, nealko nápojoch, pive, liehovinách, pekárskych výrobkoch, sušenom ovocí, olivách, želatine, či pokrmovom škrobe, atď. Takže siričitany môže mať človek po celý deň na tanieri, či v pohári.

Sulfidy v organizme stlačia dýchacie cesty. Ťažšie sa dýcha a preto človeka bolí hlava. Môžu vyvolať už spomínané zúženie dýchacích ciest, čo je nebezpečné hlavne pre astmatikov. Ďalšími príznakmi že máte v tele viac síry, ako je únosné, sú vyrážky a hnačka. Nemožno ale všetko zvaľovať na presírené víno, lebo potravinársky priemysel nás zásobuje siričitanmi tak výdatne, že denne prijmeme z jedla až 4 mg síry!

Histamín ako strašiak nášho veku

V poslednom čase sa straší predovšetkým na stránkach ženských magazínov histamínovou alergiou. Pasovali ju na chorobu tretieho tisícročia. Jednou z poživatín, ktoré histamín obsahujú, sú červené vína. Histamín je ale prirodzená látka. Nachádza sa nielen vo víne, ale aj v pive, syre, kyslej kapuste, konzervovaných paradajkách, morských živočíchoch a rybách, v čokoláde či v jahodách. Môže vyvolať kožnú reakciu v podobe nepríjemne svrbiacich vyrážok. Tieto reakcie sa skutočne veľmi ťažko odlišujú od klasickej alergie, pretože histamín sa zúčastňuje pri oboch a prejavy majú podobný charakter.
Syndróm histamínovej intolerancie je pomerne nové ochorenie. Histamín má v organizme dôležitú funkciu pri imunite. Je nenahraditeľný pri stimulácii tvorby žalúdočnej kyseliny, aktivuje centrálny nervový systém a ovplyvňuje biele krvinky. Problém nastane, keď sa histamínu do organizmu uvoľní veľa alebo ho prijmete vo veľkom množstve a vaše telo si s ním nevie poradiť.

Slovenské mizivé tri percentá

Ing. Alexandra Kvasničková uvádza, že vysoké hladiny histamínu sú toxické. Pokusne sa zistilo, že jednorazový príjem 75 mg histamínu, čo je množstvo, ktoré obsahuje strava zložená z potravín bohatých na histamín, vyvolal akútnu hnačku polovici zdravých jedincov. V červených vínach je obyčajne vyššia koncentrácia histamínu než v bielych vínach. Na druhej strane však červené obsahuje len mierne koncentrácie amínov, kam patrí aj histamín, v porovnaní so syrom (až 2 500 mg/kg), údeninami (až 600 mg/kg) a výrobkami z rýb (až 4 000 mg/kg). V súčasnosti sa obsah histamínu v potravinách reguluje v USA a Európe len pri určitých výrobkoch z morských rýb (maximálny obsah histamínu 200 mg/kg). Pri víne, syroch a iných potravinách obsahujúcich histamín takáto norma neexistuje.

Podľa odhadov, problém s odbúravaním histamínu majú na Slovensku len tri percentá ľudí. Prejavy histamínovej intolerancie sú rôzne, možno vás bude svrbieť pokožka, opuchnú vám pery, prepadne vás hnačka či bolesť hlavy. Takže pravda tentoraz nebude ukrytá len v červenom víne, ale aj v ostatných potravinách, ktoré konzumujete a zvyšujete tak hladinu histamínu v organizme.
Jednoznačná odpoveď nie je

Časopis Food Additives and Contaminants píše o rakúskej a francúzskej štúdii. Počas tej u našich susedov zisťovali obsah histamínu v stovke vysoko kvalitných červených vín. Vína vyrobili zo siedmich odrôd: Zweigelt (25), Blaufränkisch (25), Merlot (10), St. Laurent (10), Pinot noir (10), Shiraz (10), Cabernet-Sauvignon (10).

Výsledky ukázali, že obsah histamínu a iných biogénnych amínov sa značne líši bez ohľadu na odrodu vína a ich vysoký obsah sa vyskytuje aj pri vysoko kvalitných vínach. Pokiaľ by v EÚ zaviedli legislatívny limit pre obsah histamínu vo víne vo výške 10 mg/l, potom by 34 percent rakúskych analyzovaných vín museli stiahnuť z trhu.

Druhá štúdia vo Francúzsku medzi osobami s intoleranciou na víno došla k záveru, že sa nenašiel zreteľný vzťah medzi obsahom amínov vo víne a početnosťou a závažnosťou symptómov vyvolaných týmito vínami. To vedcov viedlo k domnienke, že vo víne existujú ďalšie zložky, ktoré môžu byť dokonca dôležitejšie v intolerancii na víno než biogénne amíny a teda aj strašiak histamín.

Osí a včelí jed vo víne

Na portále bez-alergie.cz sa objavilo neočakávané varovanie: Pozor na osy a včely vo víne! Po vypití vína objavili lekári u pacientov v ich krvi alergické protilátky na jed ôs a včiel. Predtým však tieto osoby nemali nikdy reakciu na hmyzí jed. Ako je to možné?

Ako pri väčšine záhad aj tu našli jednoduché vysvetlenie. Pri spracovávaní spolu s hroznom sa podrvia a vylisujú telíčka ôs a včiel, ktoré si na šťave z bobuliek pochutnávajú. Tak sa hmyzí jed môže dostať až do konečného produktu – vína. Pri jeho častejšej konzumácii môže prísť k precitlivenosti. Kto má alergické reakcie po pití vína, mal by na túto možnosť myslieť. Alergológovia by zase mali pacientov na túto eventualitu pri nejasných reakciách na víno upozorniť a vyšetriť.

Najviac nežiaducich reakcii sa prisudzuje červenému vínu. To často obsahuje práve sulfity a histamín, ale aj ďalšiu prímes, ktorá sa do vína dostane z látok používaných pri čírení. Sú to mliečne bielkoviny, bielko, želatína z rybích mechúrov a látky z kôry stromov. Po vyzrážaní zákalu sa zrazenina z vína odfiltruje a nemali by v ňom zostať žiadne zo spomínaných látok. Veľmi malé množstvo sa vo víne z času na čas nájde. Pri pacientoch s anafylaktickými reakciami na použité proteíny to môže vyvolať reakciu. Našťastie sú ale také reakcie veľmi vzácne.

Možno vám nesekne iba alkohol

Precitlivené reakcie na víno, ktoré vyvolajú nielen vyrážky a hnačky, ale aj červené škvrny na rôznych častiach tela, môže vyvolať aj alkohol v ňom. Napríklad v Ázii má takmer polovica obyvateľov vrodenú odchýlku spracovania alkoholu, kedy sa nedostatočne odbúrava jeho metabolit – acetaldehyd. Ten sa v tele hromadí a vyvoláva alergické reakcie. U astmatikov je príčinou astmatického záchvatu. Európania touto odchýlkou trpia vzácne.
Ak vám neškodí podobne iný alkohol, treba pátrať ďalej. Na odhalenie reakcie na sulfidy existuje recept. Mali by stačiť sírené marhule. Tie v obchode i na trhu poznáte podľa ich „výnimočnej“ farby. Sú neskutočne „krásne“ žlté. Ak by ste boli citliví len na hrozno, tiež pomôže zjesť strapec a čakať. Reakcia na kvasinky vo víne by sa zase dostavila po konzumácii piva či chleba.