Alojz Masaryk rád prirovnáva víno k ženám. Hovorí, že s vínom je to presne tak ako s nežnejším pohlavím – večer sa zoznámite s krásnou slečnu či paňou ale keď sa potom ráno pri nej zobudíte a nie je namaľovaná a navoňaná, tak sa jej zľaknete. Aj niektoré vína vás večer ohúria vôňou a chuťou, ale ráno vás z nich bolí hlava. „Víno mosí byť čisté a né navoňané šelijakýma chemikálijama,“ oduševňuje sa v záhoráčtine rodák z Radimova.

Tu pred desiatkami rokov vo vinohrade začínal, rodičia vlastnili dva malé vinohradíky. Pokračoval ako vinohradník v Radimove a potom presídlil do Skalice ktorá mala vtedy ako jediné mesto v Československu mestské vinohrady aj ako hovorí svoju „búdu“.

Po odchode z mestských vinohradov si šesť hektárov od mesta prenajal a šesť dokúpil a založil Víno-Masaryk.

Teraz nám nalej vína

V Skalici sa vždy robili červené vína, skalická frankovka je legendárna, dokonca aj lekári ju odporúčali na chudokrvnosť. „Vždy sa tu robila a pila frankovka, Skaličania iné víno ako červené nepili. Keď som sem prišiel a ponúkol im biele víno, tak ho vypili a povedali – a teraz nám nalej vína“ spomína.

Z 12 hektárov na deviatich pestuje modré odrody, z toho na ôsmych skalickú frankovku. Hovorí, že je to aj jeho najobľúbenejšia odroda lebo „huba je za ty roky na ňu už naštelovaná“ a že skalická frankovka je návyková – prvý pohár žiada aby ste vypili druhý a potom tretí a ďalší. „Aj skalické dievčatá ju majú radi, lebo chutí skalickým chlapcom. Je to taká naša viagra,“ hovorí so smiechom.

Toto víno má však dokázateľne veľa antioxidantov, aby zostali zachované, tak A. Masaryk nepoužíva pri jeho výrobe nijaké prísady, len na čírenie dve vaječné bielka na 100 litrov vína. Pretože keď sa použije akákoľvek chemická látka, antioxidanty sú preč.

Nie vinári, chemici

Alojz Masaryk je stará škola, hovorí, že víno sa rodí vo vinohrade, k tomu musíte mať lásku a dávať mu zo seba to najlepšie. Nepáči sa mu súčasné smerovanie vinárstva, že vína sa často prikrášľujú všetkým možným, len aby na prvý dojem pekne voňali a chutili. Mnohí ľudia, ktorí vyrábajú v súčasnosti víno, vídavajú vinohrady len z diaľky a robia na prvý pohľad páčivé, ale nie poctivé, čisté vína. „To nie sú vinári, to sú chemici,“ konštatuje.

„Napríklad na jednej ochutnávke na Morave mi ponúkali neskoré zbery a výbery z hrozna z minulého roku. To ani nemusím ochutnať, aby som vedel, že to nie sú vína, ktoré by nejako umelo nedorábali. Minulý rok tam nebolo počasie, aby malo hrozno cukornatosť na tieto prívlastky,“ hovorí.

Zároveň však dodáva, že trend k páčivým vínam  nie je len na Slovensku a na Morave. „Vždy som považoval za najlepšie vína na svete vína z Juhoafrickej republiky, Pil som ich prvý krát v roku 1988 a to bolo niečo. Bol som ohúrený a chcel som všetko svoje „nádobíčko“ doma rozbiť, že to nemá zmysel“. Minulý rok bol v Juhoafrickej republike na majstrovstvách sveta vo futbale a navštívil aj niekoľko vinárstiev. „To čo nám tam ponúkali bola brečka, samá chémia,“ hovorí. Jeho spoločníkom vína chutili, ale on bol sklamaný. „Víno má predsa chutiť ako hrozno, z ktorého ho vyrobia a to ten prípad nebol,“ hovorí. Jednu fľašu nechal otvorenú a po roku chutilo víno presne tak isto, ako keď ju otvorili. „Vtedy som im povedal, vidíte chlapci, tu je to vaše skvelé víno, ani sa nehlo. Mňa neoklamú, desaťročia trávim vo vinohrade a v pivnici. A huba je huba, niečím som sa už prepil,“ smeje sa.

Na pitie, nie na zasýtenie

Na druhej strane je rád, že na Slovensku majú ľudia ešte stále radi najmä suché vína a nie ako u susedov za riekou Moravou, kde idú na odbyt viac vína s vyšším zvyškovým cukrom. „Víno sa predáva na pitie, nie na jedenie, máte sa z neho napiť, nie zasýtiť,“ hovorí. Vinárstvo Víno-Masaryk vyrobí ročne 130-tisíc fliaš a spracúva takmer 30 odrôd – okrem vlastného hrozna asi polovicu hrozna kupuje na juhu Slovenska. Na otázku, či nie je 30 odrôd veľa a či nie je lepšie sa špecializovať na menej hovorí, že je, ale „tak sme si ľudí naučili“. Hneď ale s typickým humorom dodáva, že robiť vína z veľa odrôd má aj svoje výhody. „ Keď sa niekto po ochutnávke nevie rozhodnúť, čo si má zobrať, tak mu poviem, však si kúp všetkých 30 odrôd, doma ochutnáš a potom sa rozhodneš. Po čase príde a hovorí, ja sa neviem rozhodnúť, zoberiem si zase všetkých tridsať,“ smeje sa.

Vo vinárstve pracujú aj obidve deti A. Masaryka, Ich otec hovorí, že ich k tomu neviedol. Najprv si vyskúšali niečo iné, nakoniec sa však rozhodli pre rodinnú firmu. Syn sa „potatil“ robí vincúra a A. Masaryk hovorí, že mu to ide, má na to „hubu“.   

Foto - Milan Debnár

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.