Príbeh o slávnom Titanicu rozpovedal naposledy oskarovými oceneniami ovenčený film. Diváci mohli nahliadnuť do zákulisia všetkých pasažierskych tried – pre bohatých, stredne majetných i tých najchudobnejších.

Šancu ochutnať, čo konzumovali cestujúci, však filmové umenie neumožňuje. Gastronomické divadlo v Spišskej Sobote áno.

Nápad pochádza z hláv dvoch osobností slovenskej gastronómie – majiteľa a riaditeľa popradskej cateringovej spoločnosti 101% – Catering Petra Sisáka (42) a jeho blízkeho spolupracovníka, známeho tatranského hoteliera Františka Odložilíka (76).

Dali si námahu a v zahraničí zohnali jedálne lístky z reštaurácii v prvej či druhej triede na Titanicu a ponúkli svojim priateľom, známym i klientom pochutnať si na dobrotách, ktoré sa tam podávali.

Tajomstvá hodné odhalenia

P. Sisák je známy tým, že fantázie má aj za niekoľkých ľudí. Neuchytil sa v umení, ako vraví pre nedostatok talentu, ale svoje divadlo si predsa len našiel a systematicky ho buduje.

Je ním gastronómia. Uplatnil ju už napríklad spolu s Janou Gantnerovou ako organizátor šiestich Slovenských domov vytvorených pri príležitosti rôznych podujatí na štyroch kontinentoch, z toho troch olympiád. Stál tiež pri úspechoch slovenských reštaurácií na výstavách Expo v Seville i Lisabone, za pohostením na summite jedenástich prezidentov v Levoči v roku 1998 a cateringu na rôznych iných spoločenských i firemných podujatiach.

V zahraničí a pred zahraničnými hosťami prezentuje najmä špeciality slovenskej kuchyne. Gastronómia však skrýva množstvo nepoznaných tajomstiev, ktoré vytvárali v každom národe celé generácie špičkových, priemerných, ale aj celkom obyčajných, len okolo domáceho sporáka sa točiacich kuchárov a kuchárok.

O tom, čo všetko ponúkajú národné kuchyne z celého sveta, sa dá nalistovať aj v knižnici P. Sisáka. Jeho zbierka kuchárskych kníh vraj patrí na Slovensku k unikátnym.

Máj je lásky čas

Čo už vymyslieť na máj ako niečo točiace sa okolo lásky a trochu zabŕdnuť pritom do sexu? Oblasť tiež ako stvorená na pustenie si fantázie z uzdy.

A tak hostia gastronomického divadla boli tentoraz pozvaní na podujatie pod názvom Máj lásky čas. A dostali šancu pochutnať si na jedlách, ktoré obsahovali rôzne druhy afrodiziak.

Hlavné slovo patrilo aj v tento gastronomický večer a potom ešte počas niekoľkých jeho repríz autorovi menu F. Odložilíkovi. Začal bájnou Afroditou, gréckou bohyňou zmyselnej lásky a krásy zrodenej z morskej peny, a potom už bola reč o tom, čo všetko si ľudia vymysleli na povzbudenie sexuálnej túžby.

Medzitým sa na stole striedali jedlá, ktoré obsahovali afrodiziaká. Prepeličie vajcia s pestom a mimózou, špargľa so zelerovou omáčkou a parmskou šunkou, kačica bola preliata čokoládovou omáčkou, hovädzie filé zase ustricovou. Ani v palacinkách s broskyňovým zlatom nechýbalo afrodiziakum – ďumbier.

Hostia prevažne z radov popradských podnikateľov sa v ten večer rozchádzali v romantickej nálade. Májovú atmosféru v sále historického mestského divadla v Spišskej Sobote ležiacom na tamojšom prekrásne zrekonštruovanom námestí umocnili obrazy na stenách z Podtatranskej galérie tiež na tému lásky.

K jedlu sa podávali vybrané vína zo šenkvickej Zlatej perly a zneli ľúbostné verše a piesne v podaní romantického trubadúra – bratislavského herca a muzikálového speváka, inak rodáka zo Spiša, Jána Galoviča.

Dobrý kuchár sa vraj pozná podľa hotových jedál

Mať nápady ani v prípade gastronomického divadla nestačí. Hlavnú rolu hrá ten, kto ich stvárni – kuchár. Spoločnosť 101% má vlastného – Jozefa Klusa, ktorý vraj patrí v tejto oblasti k najväčším talentom v tatranskom regióne.

Aj F. Odložilík hovorí, že mnoho hotelierskych skúsenosti získal práve od kuchárov. Spomína, ako na študentskej praxi vo Švajčiarsku čistil zemiaky a počúval tamojšieho kuchára.

Bola to vraj úžasná škola. A dobrý kuchár sa podľa neho nepozná podľa minútok, ale hotových jedál.

Život prináša aj neúspech

Majiteľ spoločnosti 101% – Catering zažil už množstvo chvíľ, keď mu za jeho schopnosť urobiť z gastronómie umenie tlieskali. Dôverne však pozná aj opačnú stánku slávy.

Niekoľko dní po otvorení bratislavského nákupného centra Aupark sa nehovorilo o tom, čo tam môžu zákazníci nájsť, ale ako sa počas otváracej párty priotrávilo niekoľko desiatok hostí. Bolo ich tam zhruba šesťtisíc a išlo o jedno z najväčších spoločenských podujatí na Slovensku. Občerstvenie mala na starosti práve spoločnosť 101%.

P. Sisákovi sa na túto tému nechce veľmi hovoriť, Aupark je pre neho nočnou morou. Dodnes nie je jasné, čo vlastne skazené jedlo obsahovalo, veľa otázok zostalo nezodpovedaných, veľa súvislostí nevyjasnených.

Niekoho neúspech položí, iného posilní. P. Sisák, absolvent Fakulty vnútorného obchodu VŠE i Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa rozhodol, že firmu bude budovať dôsledne na vlastných základoch.

Tohto roku prešla turbulentným ekonomickým obdobím, za ktorým sú najmä vysoké investičné vklady. Nakúpil napríklad riady a ďalšie vybavenie na párty pre 600 hostí v hodnote zhruba 1,5 mil. Sk.

„Aby sme neboli od nikoho závislí,“ dodáva. Firmu v súčasnosti tvorí sedem stálych zamestnancov vrátane manželky Zuzany a desiatky, niekedy aj stovky externistov.

Harmónia chutí

Na myšlienku vymyslieť gastronomické divadlo prišiel P. Sisák pred pár rokmi, keď ho pozvali maďarskí priatelia na budapeštiansky vínny klub. „Podujatie som sledoval v nemom úžase,“ spomína.

„Súčasne som si hovoril, že také niečo by sme vedeli urobiť aj my. Bolo mi však jasné, že až vtedy, keď zaniknú veľké štátne vinárske podniky a presadia sa malé vinárske firmy.

A ten čas je už tu. Zároveň sme za tie roky podrástli v gastronómii a vieme, že v nej musí vládnuť harmónia chutí dobrého jedlá a vína.“

Tém gastronomických divadiel, kde si popri chuťových pohárikoch prídu na svoje všetky ľudské zmysly, sa medzitým vystriedalo viacero. Hosťami boli ľudia z firemnej oblasti i turisti.

„Snažíme sa vyrábať a predávať atmosféru,“ hovorí šéf 101 %. A tak hostia nielen v spišskosobotskom divadle, ale aj na rôznych iných miestach sa už mohli zabávať a konzumovať špeciality na boľševickej večeri s V. I. Leninom, vítať príchod nového Beaujolais v atmosfére kankánového lokálu, ochutnávať najúspešnejšie jedlá zo slovenských reštaurácii od Expo ’67 až pod ZOH v Salt Lake City.

Úspech malo aj gastronomické divadlo pod názvom Hostili sme svet či veselé spomínanie na smutné obdobie – Víťazný február, ako aj jedlá z čias Ježiša Krista či kuchyňa podľa najstaršej zachovanej rímskej kuchárskej knihy od Apicia.

Čo mesiac – to iná téma. Do konca roku predvedú ešte gastronomické divadlo na tému Vitajte v Európe, Vegetariánsku kuchyňu podľa Lindy McCartneyovej s piesňami Beatles a iné. Podtitul je pre všetky podujatia rovnaký: Jedlo má byť zážitok.

Spišská Sobota v zrenovovanej kráse

Spišská Sobota patrila od poslednej tretiny 13. storočia k Spoločenstvu spišských Sasov – do zväzu 24 spišských miest. Dnes je súčasťou Popradu. Prechádzka jej starým námestím a uličkami je akoby prenesením sa do iného sveta, iných čias.

Väčšina domov je pekne zrekonštruovaná a návštevníci ocenia aj dokončenú dlažbu námestia či možnosť posedieť si a ubytovať sa v niekoľkých útulných súkromných penziónoch.

Prvýkrát sa Spišská Sobota spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1256. Po príchode saských Nemcov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest a odvážne konkurovala takým dôležitým centrám Spiša, akými boli Kežmarok a Levoča.

K významným predelom v jej histórii patrí rok 1271, keď jej kráľ Štefan V. udelil mestské práva, a získanie privilégia Spoločenstva saských Nemcov, ktorým boli nemeckí obyvatelia zvýhodnení oproti slovenským.

V roku 1412 ju kráľ Žigmund dal ako jedno z trinástich spišských miest do zálohu Poľsku. Trvalo to 360 rokov, kým bola obec vrátená späť.

Tragický bol rok 1545, keď vyhorela takmer polovica námestia a veža kostola a rok 1775, vtedy zhorelo celé mesto a o život prišlo štrnásť ľudí. Po obnovení mesta sa jeho podoba zachovala až dodnes.

Architektonický a urbanistický ráz mestečka ostal v podstate renesančný. Najväčšiu umelecko-historickú hodnotu má Kostol sv. Juraja. Je v ňom päť vzácnych neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár, ktorý je dielom svetoznámeho majstra Pavla z Levoče a jeho dielne.

Foto – Jana Janků, Pavol Hudák