Zmienil som sa pred časom pred známymi, že idem do Topoľčianok. Aha, vraveli mi svetácky, ideš pozrieť kone a Masaryka. Neboli ďaleko od pravdy - mojim cieľom bol totiž archív vín Château Topoľčianky a vzťah prezidenta Masaryka k tamojšiemu vínu.

Vinárska relikvia spred 78 rokov

Archív sa ukrýva vzadu za takmer 50-ročnými obrovskými dubovými sudmi. Vošiel som dnu a hneď som bol aspoň o 78 rokov starší. Priam bytostne ma ovanula atmosféra čias, keď po kopcoch v Topoľčiankach rajtoval na koni T.G. Masaryk a deťom štedro rozdával cukríky. Stál som pred fľašou, ktorej prach svedčil ako jemný make up peknej žene. 

Prvá fľaša, ktorú našli s etiketou Château Topočianky, bola z roku 1933. Odvtedy sa datuje aj ochranná značka Château Topoľčianky.  Spýtavo som sa teda otočil na svojho sprievodcu, či to nie je práve ona, pred ktorou som s úctou stál. Samuel Waldner z marketingu Château Topoľčianky zakrútil hlavou, že nie. Spomínanú vinársku relikviu spred 78 rokov zobrali na jednu z výstav. Vzbudila pozornosť. Ľudia sa pri nej zastavovali. Pýtali sa, či majú podobné víno v ponuke.

„Vtedy vznikla myšlienka vytvoriť retro kolekciu. Je v pôvodnej adjustáži, či ide o tvar fľašky alebo o etiketu. Dokonca uvádzame objem o jednej pinte a siedmych tekutých unciach, čo je ekvivalent trištvrte litra za prvej Československej republiky.“ Víno s tradíciou má pôvodný vzhľad predĺženej, pištoľovej fľaše a retro etiketu. Je na nej dievča v ľudovom kroji spolu s detailom výšivky. Topoľčiansky zámok sa ocitol pred tatranskými štítmi.

Aké víno patrí do archívu

Do archívu vyberú ročne zhruba 200 až 300 fliaš z každého druhu, o ktorých si myslia, že majú potenciál zveľaďovať si svoje chute a vône. Sú to vína na reprezentačné účely, ale sú dostupné aj pre solventnejších zákazníkov. Najstaršie je Rulandské biele 1996, čo bol veľmi dobrý ročník. „Na to, že je biele a ročník 1996, som až prekvapený, ako vínko pekne drží. Niektoré fľaše sú tak výborne vyzreté, že majú až jahodovú dreň, čo je na pri Rulande dosť prekvapivé. Francúzi ale hovoria, že najlepšie ročníky sa končia vždy na šestku alebo deviatku. A z roku 1999 máme v archíve Rizling rýnsky. Tiež sú tam z ročníkov 2006 a 2009,“ hovorí  S. Waldner.

Masaryk a Topoľčianky

Vie sa, že T.G. Masaryk Topoľčianky miloval. V letnom sídle bol vždy minimálne dva mesiace, raz si dokonca prázdniny predĺžil až na štyri. Sám sa narodil v preslávenom vinárskom regióne moravského Slovácka v Hodoníne a vyrastal v Mutěniciach, Čejkoviciach a Čejči. V jeho rodnom kraji bolo pitie vína každodenným rituálom. „Pokud se pití týká, nikdy jsem nepil kořalky, víno jsem pil od chlapectví, narodil jsem se ve vinném kraji,” napísal v spomienkach.

Na prelome 19. a 20. storočia prestal ale alkohol celkom piť. Ani neskôr, počas prezidentovania, nepil. No zvlášť k vínu bol benevolentný. „Jako prezident jsem i své hosty nutil, aby jedli bez vína, ale nešlo to.“ Počas preslávených stretnutí intelektuálnej špičky v záhrade Karla Čapka muselo vždy pred príchodom prezidenta T.G. Masaryka zo stola zmiznúť všetko víno. Veľké postavy českého umenia a filozofie sa nehanbili ako pristihnutí chlapci utekať skryť karafy do krovia. Víno neoklameš, a tak prezident sediaci s nimi pri stole určite zacítil, že „zhrešili”, ale nič nikdy nepovedal.

Grandhotelu Pupp sa neušlo

Masaryk napriek tomu že sám víno nepil, musel mať naozaj rád moky z Topoľčianok. Presadil totiž, aby práve toto víno nechýbalo na Pražskom hrade počas slávnostných príležitostí. Samuel Waldner tiež prispel jednou perličkou. „U nás pamätníci spomínali, že víno z Topoľčianok veľmi obľuboval. Potom, ako ho presadil na hrad, stalo sa módnym artiklom v pražských kaviarňach. Už vtedy stál liter topoľčianskeho tri razy viac ako liter bežného vína.“

V tých časoch pestovali v Topoľčiankach najmä Frankovku modrú, populárny bol aj Merlot a z bielych burgundské odrody Rulandské šedé alebo biele či Rizling vlašský. Povesť o kvalite vín z letného prezidentského sídla sa dostala aj do svetoznámeho Grandhotela Pupp v Karlových Varoch. Žiadali odtiaľ priamo listom o exkluzívnu zásielku, no museli ich odmietnuť, lebo všetko už odviezol výhradný distribútor pre Čechy a v Topoľčiankach nič nezostalo.

Foto: Milan Nemec