Viedeň o sebe s obľubou tvrdí, že je jediným hlavným mestom v Európe, ktoré má na svojom území vinohrady. Keby išli 60 km na východ, presvedčili by sa o opaku, hoci rozloha bratislavských viníc v posledných rokoch klesla. Jedným z vinárov v hlavnom meste Slovenska je Miloš Máťuš z Rače.

Stretli sme sa s nim v turbulentnom čase, okrem oberačiek, práce vo vinici, stráženia hrozna pred zlodejmi sa pripravovali aj na Račianske vinobranie. Miloš Máťuš na dvoch frontoch – z pozície vinára aj zástupcu starostu Rače.

Reč prišla na začiatku samozrejme na tohtoročnú úrodu. Hrozno vyzerá podľa M. Máťuša pekne, ale tento rok ho neplánuje nechávať na koreňoch dlhšie, než je nevyhnutne fyziologicky nutné. Dôvod – obava, že by po minulej katastrofálnej sezóne, keď zozbierali len 18 percent  úrody v porovnaní s normálom, znova o hrozno prišli. „Minulý rok sme prežili, žili sme ešte zo zásob, ale dva roky po sebe by sme tú mizériu už nezvládli,“ hovorí.. Oponujeme, veď počasie vyzerá dobré, hrozno by už nemali nijako výrazne už ohroziť lejaky, krúpy či choroby. M. Máťuš súhlasí, ale dodáva, že keď je hrozno dozreté, najväčším nepriateľom nie je počasie, ale ľudia – zlodeji. Preto vinohrady strážia dňom aj nocou, aj on osobne. „Mám ťažké srdce na políciu, lebo keď sme im aj zavolali, že sme zlodejov pristihli, povedali nám, že prídu najskôr o pol hodinu. Samozrejme že utiekli,“  konštatuje.

Rizling má byť rizling

Vinárstvo obhospodaruje 12 hektárov vinohradov a produkuje ročne cca 25-tisíc fliaš vína. Niečo vyše polovice tvoria biele vína, zvyšok červené, najmä povestná račianska frankovka. „Naša frankovka je mäkká, hladká, nie je tvrdá, tanínová ako zvyčajne frankovky bývajú,“ pochváli sa jej výrobca. M. Máťuš robí „terroiárne“ odrodové vína, hovorí, že vo víne má byť v prvom rade cítiť odrodu a potom odkiaľ pochádza. Ak je víno poctivo robené, bez pridávania všelijakých moderných kvasiniek a prísad, osemdesiat percent arómy podľa neho tvorí odroda. „Rizling má byť cítiť a má chutiť v prvom rade ako rizling a je jedno odkiaľ je. Až potom sú nuansy, ktoré ho rozlišujú, či je z Nemecka, Rakúska, či od nás zo Strekova,“ hovorí. Preto má rád napríklad kvalitné moravské vína, lebo je v nich cítiť odrodu, z ktorej sú robené. Konštatuje že umelo dodávané kvasinky víno zabíjajú, všetky vína potom chutia rovnako.

„Do vín nedávam nič, len siričitany a alfou a omegou je čistota v pivnici. Najťažšia a najdrahšia je starostlivosť o hrozno vo vinohrade. Keď ho už dostanete do pivnice, je to jednoduché, tu už príroda pracuje za vás. Aj keď samozrejme nejaké rozhodnutia treba a tu robiť,“ zamýšľa sa. Pokračuje, že príroda rozhoduje, aké víno bude. Jeden rok sa tá istá odroda vydarí viac, jeden menej, ale nerobí si z toho ťažkú hlavu. Víno, keď je autentické, s svojho zákazníka vždy nájde.

Víno, čo sa vie oprieť

Rovnako nadšene, ako hovorí o víne, vie M. Máťuš rozprávať o gastronómii, o snúbení jedla a vína. Vína nechávajú dlhšie zrieť, aj biele zrejú rok-dva, takže sú harmonickejšie, ušľachtilejšie, dokážu sa dobre „oprieť“ o jedlo. Vinár hovorí, že má rád šéfkuchárov, ktorí sa vyznajú do vína a na ochutnávku prídu aj so someliérom, spomína napríklad Marcela Ihnačáka. Vína z vinárstva Miloš Máťuš možno nájsť v bratislavských reštauráciách Malecón, Liviano, či Le Monde. Keď sa pýtame na vysoké marže pri vínach v niektorých podnikoch, vinár skonštatuje, že mu prirážka nevadí, ak je v reštaurácii k vínu patričný servis. „Vtedy nech si dajú aj 200 percent. Ale ak vám napríklad povedia, že ružové je vlastne červené a nemusí sa chladiť, tak tam si rozhodne maržu nezaslúžia,“ konštatuje. Na konštatovanie, že zrejme má rád dobré jedlo, keď o ňom vie s takým zápalom hovoriť, sa len usmeje a prehodí „Veď to na mne aj vidno“.

Vnuknutie v pivnici

M. Máťuš pochádza zo starej račianskej vinohradníckej rodiny, ale vinárom sa stal paradoxne vďaka tomu, že ho rodičia nikdy nenútili robiť vo vinohrade. „Mojim kamarátom, ktorí trávili vo vinohrade mladosť sa víno sprotivilo, ja ktorý som tam nemusel chodiť ,sa ním teraz živím,“ usmieva sa. Skončil strednú potravinársku školu, obchodný odbor. Hovorí, že keď mal asi 20 rokov dostal v pivnici raz niečo, čomu sa hovorí vnuknutie. „Zrazu mi došlo, Miloš, ty budeš robiť víno,“ spomína. K všetkému, čo o viniči a víne vie, sa prepracoval cez samoštúdium. Začínal najprv vo vinohrade a až potom sa stal vinárom. Víno je podľa neho úžasné médium na štúdium, možno sa o ňom učiť a spoznávať ho celý život a to ho baví. Zároveň hovorí, že ho mrzí, že ľudia o víne veľa nevedia a aj tí, ktorí majú záujem sa o ňom učiť, sa často nemajú kde. „Neučíme ľudí poznať vína z nášho regiónu, aby vedeli ako chutí víno z tohto terroir, ako majú chutiť naše odrody. Pritom Malé Karpaty sú ako vinársky región jedinečný,“  myslí si.

Podľa neho ľudí mýlia aj vinárske súťaže – človek vidí víno, na ktorom je nalepené ocenenie z nejakej súťaže a automaticky si myslí, že musí byť výborné. Pritom to často tak nie je.

Made in Rača

Od posledných komunálnych volieb spája M. Máťuš prácu vinára s prácou zástupcu starostu Rače. Na otázku prečo išiel do vyššej komunálnej politiky, keďže poslancom je už tretie volebné obdobie, odpovedá jednoznačne – pomôcť projektu, ktorý chcú v Rači naštartovať. Volá sa Made in Rača a má vytiahnuť na svetlo, spojiť a prezentovať to najlepšie, čo v Rači majú. Aby sem pritiahli návštevníkov, aby keď prišli, tu mali čo robiť, dať si dobré víno, dobre sa najesť, zabaviť sa, prejsť pešo, či na bicykli cez vinohrady, jednoducho, aby tu strávili pekný deň. A keď nie sú z Bratislavy aby si mali po večere s vínom mali aj kde hlavu zložiť. Samozrejme s návštevníkmi prídu aj peniaze do obecnej kasy. „Musíme si sami pomôcť, pretože kto len čaká, že peniaze odniekiaľ prídu, ten sa načaká,“ konštatuje.

Foto - Jarmila Horváthová

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.