Potrebujeme odborníkov a nie mladé uchá. Týmito ho slovami vysmiali a poslali preč, keď sa tam v roku 1988 uchádzal o prácu. Tak neslávne sa skončil prvý pokus čerstvého absolventa zamestnať sa napriek tomu, že vyštudoval najlepšiu školu vo svojom odbore v Československu.

Keď na to teraz Pavol Michálek spomína, svietia mu oči. Lebo sa vrátil. Usadený na stoličke svojej kancelárie môže ako šéf a majiteľ pozerať z okna na areál, z ktorého ho pred vyše dvadsiatimi rokmi tak necitlivo vyprevadili. Vo východoslovenskej dedinke Orechová pestuje jeho eseročka Regia TT Orechová hrozno a vyrába víno. Je jednou zo štyroch spoločností, ktoré prebudili zarastené vinohrady v okolí Sobraniec a oživili výrobu vína v najvýchodnejšej vinohradníckej oblasti na Slovensku.

Prebúdzanie vinohradov

P. Michálek vyštudoval odbor vinohradníctvo a vinárstvo na brnianskej Fakulte záhradníctva Vysokej školy zemědělskej. O prácu sa uchádzal v šľachtiteľskej stanici, ktorá v Orechovej spravovala a vlastnila vinohrady a technológie. Skúšala pestovanie nových druhov viniča, z ktorého vyrábala vzorky vín. Keď si od nej v druhej polovici 90. rokov prenajal prvú miestnosť a rozbehol v nej biznis, nešlo o nič prevratné. Vyrábal v nej šumivé vína. Nakúpil už vyrobený mok, prehnal cezeň CO₂ a na svete bol takzvaný šumák. Nápoje tohto druhu boli vtedy najmä medzi mladými v móde.

Kým začal podnikať, prešiel viacerými zamestnaniami, v ktorých riadil výrobu vína. Išlo najmä o prevádzky niekdajšieho štátneho podniku Východoslovenské vinárske závody, ktorý mal sídlo v Košiciach. Zažil v nich časy pred- aj poprivatizačné. Všetky sa podľa neho niesli napospol v znamení úpadku vinárstva. Skostnatených komunistických manažérov vystriedali po osemdesiatom deviatom neschopní stranícki nominanti štátu a po nich nekompetentní politickí privatizéri, pod ktorých vedením sa súkromné firmy blížili k záhube. „Keď som videl, kam to všetko smeruje, začal som podnikať na vlastnom,“ spomína P. Michálek. Po alkoholových šumienkach prešiel na výrobu klasických vín. Od šľachtiteľskej stanice postupne skupoval stroje a nehnuteľnosti. Štátna organizácia vznikla ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a po zmene spoločenských pomerov prestala byť perspektívna. Preto sa jej majetok predával. Túto príležitosť využila firma Regia Orechová, ktorú P. Michálek vlastnil spolu s otcom, takisto vinárom. Rodinný tandem spočiatku nakupoval hrozno od šľachtiteľskej stanice a od okolitých poľnohospodárov. Dlho im to nevydržalo.

Víno si robí marketing samo

Michálekovci svoje podnikanie rozbiehali v druhej polovici 90. rokov, keď sobranecká vinohradnícka oblasť prechádzala výraznými zmenami. Končili sa staré a nastupovali nové pomery. Pôvodne bolo pestovanie viniča a výroba vína od seba väčšinou oddelené. Takto boli rozložené vzťahy ešte od čias komunizmu. Pestovanie hrozna zastrešovali poľnohospodárske družstvá či súkromne hospodáriaci roľníci. Výrobu vín zasa vinárske závody, ktoré prešli privatizáciou. Ich prví majitelia nezvládli vinársky biznis, skrachovali a ku dnu stiahli aj pestovateľov hrozna. Neplatili im zo dodaný vinič. Poľnohospodári v okolí Sobraniec nedostali za svoju úrodu zaplatené dva roky za sebou. Nedobytné pohľadávky spolu so stratou tradičných odberateľov spôsobili, že pestovatelia na hrozno zanevreli. Ak neskrachovali, tak sa začali venovať pestovaniu iných, menej rizikových plodín. „Celé vinohradníctvo v Sobranciach sa tak dostalo na kolená,“ vysvetľuje P. Michálek.

Dnes si sobraneckí vinári pestujú hrozno sami, P. Michálek spravuje asi 50 ha vinohradov a produkuje 200-tisíc litrov vína. V bežnej obchodnej sieti ho nedostať, jediný ústupok urobil len veľkoobchodnej sieti Metro. Tá sa podľa neho zo všetkých obchodných reťazcov správa k vínu najšetrnejšie. Tvrdí, že ostatní ho do pol roka znehodnotia uskladnením a pultovým spôsobom predaja. P. Michálek tvrdí, že jeho víno si robí marketing hlavne samo – ústnym podaním. Podľa neho ľudia sa ale veľmi orientujú aj podľa značky a ceny a dokladá to príhodou.

Jeden známy raz pribehol za ním do firmy a spýtal sa ho, či mu nemôže rýchlo predať nejaké kvalitné víno. Bolo pred skončením pracovného času, a tak mu narýchlo vytiahol neoznačenú litrovú fľašu, v ktorej bol kvalitný bobuľový výber. Večer mu zákazník volal s otázkou, čo to bolo za sladké čučo. O pár týždňov neskôr mal ten istý človek na návšteve kohosi z ministerstva, koho chcel pohostiť kvalitným mokom. „Predal som mu to isté víno, v peknej fľaši s etiketou a za neporovnateľne viac peňazí než predtým,“ spomína vinár. Neskôr mu telefonoval spokojný klient a víno vychválil.

Foto – Ivan Fleischer, www.regionkosice.com

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.