Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Rudava, Rimava – to nie sú len názvy slovenských vodných tokov. Po riekach sú pomenované aj nové slovenské modré odrody viniča. Niektoré z nich, napríklad biely Devín a modrý Dunaj sa už dočkali aj zaregistrovania popularity medzi vinármi, iné na oficiálne uznanie ešte len čakajú. Rovnako ako biele odrody Hetera, Inzuchta, Breslava či modrá Rosa.

Pokračovateľka Dunaja

Práve slovenské novovyšľachtené odrody majú podľa Beáty Vlnkovej, sekretárky Asociácie somelierov SR, keďže sú vo svete neznáme, veľkú šancu uspieť na medzinárodných výstavách. Jej názor potvrdzuje napríklad zlatá medaila z posledného ročníka druhej najväčšej svetovej súťaže vín AWC Vienna, ktorú získalo červené víno Dunaj 2008, výber z hrozna z vinárstva Blaho Zeleneč.

Slovenským novošľachtencom bol venovaný seminár vo Vinárstve Blaho v Zelenči, na ktorom o nich rozprávala Dorota Pospíšilová, najúspešnejšia šľachtiteľka viniča na Slovensku, ktorej rukami všetky spomínané odrody prešli.

Za odrodu svojho srdca považuje modrú Rimavu, ktorú vytvorila krížením francúzskych odrôd Castets a Abouriou noir. Mala by podľa nej byť pokračovateľkou Dunaja. Robia sa z nej kvalitné vína s kabernetovou príchuťou, harmonické a plné, s jemnými trieslovinami, takže sú veľmi dobre pitné už aj ako mladé. Navyše nie je extrémne náročná na pestovanie, je vhodná do slovenských podmienok. Hrozno nie je problém udržať zdravé, keďže má pevnú šupku a strapce sú redšie, takže nie sú náchylné na hnilobu. Kabernetová odroda Castets tvorí základ viacerých novošľachtencov modrých odrôd. D. Pospíšilová hovorí, že sa snažili získať zo sveta čo najviac modrých odrôd a Castets vybrala preto, lebo naše kabernetové odrody nie sú dosť kvalitné.

„Človeka však pri tejto práci vždy dokáže niečo prekvapiť a niečo nové sa stále učí. Nikdy sa nemôže považovať za stopercentného odborníka,“ hovorí. Dôkazom toho je modrá odroda Rudava, ktorá je krížencom odrody Castets s krížencom trojice sovietskych odrôd. Do pokusov ju zaradili vlastne s úmyslom, že ju neskôr vyradia, na prekvapenie svojej tvorkyne sa však vydarila veľmi dobre. Dáva harmonické, jemné a plné vína, ktoré však vyžadujú dlhšie zrenie.

Vec náhody

Radosť má aj z ďalšej odrody – bielej Hetery, ktorá bude tento rok oficiálne zaregistrovaná. Vytvorila ju krížením tramínu s veltlínskym červeno-bielym, teda menej pestovanej odrody. K vzniku jej pomohla vlastne náhoda, keď krížili aj odrody, ktoré sa veľmi nepestovali, aby sa lepšie preniklo do genetickej podstaty odrôd. Nakoniec sa ukázalo, že ide o kvalitnú odrodu z hľadiska cukornatosti – dokáže hromadiť cukry v mušte v množstve 25 – 29 kg/hl a nie je problém z nej robiť až hrozienkové výbery. Z desiatich ročníkov sa dajú urobiť v deviatich. Dá sa pestovať na rôznych typoch pôd, patrí najmä do teplých oblastí, a čo je dôležité, nie je náchylná na hnilobu.

Ďalšia biela odroda, ktorú D. Pospíšilová vyšľachtila, Breslava, je zase zaujímavá grapefruitovou arómou, ktorá nie je pri vínach až taká bežná, hoci v posledných ročníkoch bola slabšie rozoznateľná. Jej veľkým propagátorom je vinohradník a vinár Miroslav Petrech – na jeho podnet bola opätovne zaradená do odrodových pokusov (pred rokmi neuspela) a bude tiež oficiálne uznaná.