„Pochádzam zo Stupavy, kde rozumieme kapuste. Víno mi zavoňalo, až keď som nastúpil po revolúcii do elitnej reštaurácie Casablanca. Za ňou boli mená ako Babiš či Rakický a títo páni nastavili latku vysoko. Tam som videl, že aj u nás sú ľudia, ktorí za fľašu vína zaplatia viac, ak je kvalitná.

Potom som mal šťastie druhýkrát. Na vojne som bol osobný čašník náčelníka generálneho štábu a riešili sme aj také fajnovosti, ako pripraviť v poľnom stane akciu podľa protokolu a čo robiť, aby pri pevnom vojenskom kroku nepadali zo stolov poháre.

Po vojne som prešiel do Hotela Devín a mal som šťastie tretí raz. Riaditeľ hotela Juraj Holec hľadal spôsob, ako do reštaurácie prilákať špičkovú klientelu. Vtedy sme začali budovať vínny archív.

Zoznámil som sa s mladým enológom Vladom Hronským, vinotéku sme budovali po jednej fľaši, pamätám sa, že sme skúpili dokonca vzorky z výstavy. Vlado mi ako človek s teoretickými základmi vysvetľoval, čo v ktorom víne hľadať a prečo to tam je.

Ja som sa na vína zasa pozeral z pohľadu gastronómie. Nemohol som stretnúť vhodnejšieho človeka...

Potom k nám nastúpil a my traja sme založili someliersku asociáciu. A v pravom čase, pretože sa už zobúdzali aj slovenskí výrobcovia. Trend smerujúci ku kvalitným vínam je už dnes nespochybniteľný.“