Vývoj v technológiách a biotechnológiách ide totiž veľmi intenzívne dopredu. V každom prípade, bolo to také chytenie sa toho, čo ma zaujímalo a čo ma svojím spôsobom posunulo ďalej.

Neskôr, na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej, som sa dostal bližšie ku kvasinkám, k výrobe šumivých a tichých vín. No a popri vedeckej práci ma začala zaujímať aj „druhá strana fľaše“ – somelierstvo.

Zistil som, že na Slovensku nemáme partnerov z pohľadu gastronómie a kultúry vína. Všetko prebiehalo takpovediac živelne.

Chýbali štandardy, ktoré by bežným ľuďom umožnili sprostredkovať zážitky a otvorili dvere k tomu, čo doma máme a vieme urobiť. Do roku 2000 sa u nás napríklad profesia somelier nenachádzala ani v slovenskom výkladovom slovníku.

Začali sme ju budovať v podstate od piky – cez enológiu. Zosobášili sme enológa so somelierom.

Dnes môžem povedať, že spájame v gastronómii do jednej krásnej súhry prax, výrobu a produkty, a to od rôznych pochutín až po servis cigár. Aj preto profesiu someliera môžu robiť len ľudia s dostatkom vzdelania, a čo sa mnohým nebude páčiť, veľa somelierov dnes prevyšuje aj niektorých enológov.