Rizling je najkvalitnejšou odrodou severných vinohradníckych oblastí a kto chce spoznať, aké vína sa z neho dajú vyrobiť, určite by mal vyskúšať rizlingy z údolia Rýna.

Rizlingy pochádzajúce z ich pravlasti prekvapia bohatou škálou vôní, chutí a variabilitou štýlov. Zjednocujúcim prvkom je ich kvalita a hĺbka charakteru, ktoré vyjadrujú aj filozofiu svojich tvorcov.

Od stredoveku

<txt>V Nemecku sa toto víno označuje jednoducho – Rizling, lebo žiaden iný sa u nich nepestuje (a ani neuznáva). Na túto jedinú veľkú svetovú odrodu, čo nepochádza z krajín od Stredozemného mora, sú Nemci aj patrične hrdí.

Nedávne genetické analýzy ukázali, že Rizling rýnsky vznikol asi náhodným krížením odrôd Heunisch a Tramín v údolí Rýna, kam vinič priniesli na prelome letopočtov už Rimania. Prvé doložené zmienky o jeho pestovaní v Nemecku pochádzajú z roku 1435.

Rizling sa však dlho vysádzal a zbieral spolu s ostatnými odrodami a jeho kvality a typický odrodový charakter objavili vinári až koncom osemnásteho storočia. Odvtedy sa datuje zlatá éra rizlingov najmä vďaka ich jedinečnému charakteru.

Komplexnosť kráľovského vína

Je len málo odrôd, ktoré dávajú svojim vínam toľkú variabilitu vo vôni, v chuti, ako aj vo výslednom štýle. V prvom rade záleží na podloží – najlepšími sú južne orientované svahy s menej zvetranými prvohornými alebo bridličnatými pôdami.

V chuti a vo vôni mladých rizlingov dominuje typická ovocnosť a sviežosť – nájdete tam jablká, broskyne, lipový kvet, citrónovú kôru či grep. Podložie im môže dávať výraznú mineralitu a s vekom v nich pribúdajú typické petrolejovo-kerozínové tóny, ktoré sú príťažlivé len pre skutočných znalcov.

Výsledný dojem vína, jeho telo a plnosť sú v konečnom dôsledku dané celkovým obsahom kyselín, ich charakterom a najmä ich harmóniou s prítomným zvyškovým cukrom, ktorý býva komplexnosťou vína často úplne zamaskovaný.

Vyberané rizlingy

Najlepšie polohy v údolí Rýna sú v oblasti Rheingau a boli vysadené už za Karola Veľkého. Svoju ruku k veľkému dielu priložili aj stredovekí benediktíni a cisterciáni. Aj na ich umenie nadviazali dnešní vinárski velikáni, ako je Robert Weil, Georg Breuer alebo vinárstvo Schloss Johannisberg. Aj títo vinári sa podieľali na sprísňovaní kritérií, ktoré sú dnes zárukou kvality vín z týchto oblastí.

Rozmanitosť chuti a charakteru „riňákov“ (od kabinetných vín až po ľadové zbery) predznamenáva značnú variabilitu jedál, s ktorými sa snúbia. Dobrým partnerom sú ryby, suši, údeniny, kari alebo šaláty so zálievkou, pričom záleží najmä na vyváženosti obsahu kyselín a zvyškového cukru.

Slušné rizlingy sa niekedy podaria aj na Slovensku. Okrem ich výskytu medzi malými (Sodoma, Rariga, Kukumberg) alebo veľkými (Mrva&Stanko, PD Mojmírovce, Víno Pavelka) vinármi sa občas pošťastí a niektoré slovenské rizlingy si všimne aj svet. Svedčí o tom svetový šampión 2003 z Ľubľany Rizling rýnsky 2002 z Vinohradníckej spoločnosti Modra alebo najlepšie v zahraničí hodnotené slovenské víno Rizling rýnsky 2001 z Château Belá.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Foto – Miloš Mikuš