Naraziť na Randalla Grahma je ako preniknúť do nedostupnej štvrtej vinárskej dimenzie. Je všetkým iným, len nie bežným producentom vína. Spája v sebe vizionárskeho vinára a nezastaviteľného rozprávača, výnimočného guru marketingu a neopakovateľného filozofa vína. Na stretnutie s kráľom vinárstva Bonny Doon Vineyard v Santa Cruz v Kalifornii nadšene spomínajú velikáni vinárskeho sveta ako Jancis Robinsonová či Eric Asimov. Niet sa čomu čudovať, Randall Grahm je zaručene najsvojráznejší vinár súčasnosti. Neprajníci tohto 58-ročného renesančného človeka nevolajú inak ako dvorný šašo vinárskeho priemyslu.

Vinár s nadhľadom

Eric Asimov popisuje stretnutie s Randallom Grahmom ako veľké prekvapenie. Ako poslednú vec pri hádaní povolania by pripustil, že ide o významného vinára. Randall na neho pôsobil ako keby práve vyšiel z katedry slobodných umení University of California, ktorú aj vyštudoval. Nečudo, veď vlasatý hippie "hrobár" Randall Grahm pochoval v roku 2002 na newyorskom cintoríne korkovú zátku v podobe Monsieura Thierry Bouchona a ako prvý zaviedol v USA pre prémiové vína šraubovacie uzávery.

Ako rytier bez bázne a hany zrazil na kolená dlhoročnú dogmu, že pre Kaliforniu sú najvhodnejšie výhradne odrody Chardonnay a Cabernet Sauvignon. Úspešne vo svojich viniciach presadil odrody z údolia rieky Rhôny a Talianska. Preto ho pre tvrdošijnosť s akou ide za svojim cieľom, odvtedy volajú Rhônsky ranger.

Randall Grahm sa na rozdiel od klasických zástupcov vinárskych firiem neberie úplne vážne. Vniesol do tejto branže nadhľad. Vôňu jedného zo svojich vín neváhal popísať ako „vôňu parížskeho bordelu“. Vinice si sám prehlásil ako „zónu bez Merlotu“, lebo pre neho je táto odroda nudná. Okrem vtipných bonmotov R.Grahm vyrába veľmi kvalitné a dobré víno s etiketami, ktoré sa doslova vyrútia na klientov. Tryskajú z nich vodopády naivnučko detskej kresby a na iných etiketách prekvapí dadaisticko - surealistická bohémska kreativita.

Namiesto Cabernetu Pinot Noir

Randall Grahm sa vytrvalo zaľúbil do vína už v roku 1974. Po skončení vysokej školy sa zamestnal v obchode s vínom v Beverly Hills v L.A. Snobské prostredie, kde tiekli najmä francúzske najdrahšie vína, mu ponúklo jedinečnú možnosť počas práce ich aj ochutnať. Tak sa po prvý raz zoznámil so skvostmi ako Cheval Blanc 1964 či Lafite-Rothschild 1959. Vínam, a nielen tým z najvyššieho cenového rangu, celkom prepadol. Tak sa rozhodol zopakovať si život vysokoškolského študenta a v roku 1981 ukončil vinársky odbor na univerzite v Davise.

Kúpil si vinicu neďaleko od Santa Cruz a zrodilo sa vinárstvo Bonny Doon. Nevysadil preferované Chardonnay, ani Cabernet Sauvignon. Rhônský ranger si vybral tradičnú burgundskú odrodu Pinot Noir. Zo začiatku jeho víno nebolo žiadny klenot. Lepšie časy nastali, keď začal experimentovať s ďalšími tradičnými juhofrancúzskymi odrodami ako Syrah, Grenache, Cinsault, Roussanne a Viognier. Neskôr mu pribudol vo vinohradoch rizling a začal vyrábať aj sladké vína.

Nad vinicami letí Le Cigare Volant

Prvé víno uviedol na trh v roku 1984. Volalo sa Le Cigare Volant (Lietajúca cigara). Bolo to cuvée z odrôd Grenache, Syrah a Mourvèdre. Výsledok sa podobal štýlu slávnych červených Châteauneuf-du-Pape. Sám vytvoril na prvý pohľad tradičnú francúzsku etiketu. Keď sa však človek lepšie prozrel, zbadal vinársky “úlet”.

Nad čiernobielou perokresbou zámku a viníc sa vznášal lietajúci tanier. Ufo v tvare cigary lúčom kosilo vinič pod sebou. Randall si tak trochu vystrelil s francúzskej vyhlášky z roku 1954. Úradnícky šimeľ smrteľne vážne dal na papier zákaz pristávania lietajúcich tanierov vo viniciach. Le Cigare Volant je stále vlajkovou loďou vinárstva, lietajúca medzi planetárna cigara sa dostala aj do jeho loga a postupne sa preslávená značka rozšírila o biele, ružové a dezertné víno.

Okrem už spomínanej hravosti na etiketách jeho vín dominuje aj neskazený a priezračný dadaizmus. Randall Grahm už dávnejšie vyhlásil, že v USA neexistuje poriadna kultúra pitia vína. Väčšina konzumentov si fľaše vyberá len podľa etikiet. V duchu tejto myšlienky vinárstvo Bonny Doon dokázalo vzbudiť záujem a údiv kvôli etikete ďalšieho z trojice najslávnejších vín - Big House. V roku 1992 Grahm kúpil 150 hektárov viníc v mestečku Soledad. Bolo známe hlavne vďaka veľkej väznici. Víno Big House má preto na etikete väznicu a utekajúceho väzňa. Obchodníci sa zo začiatku chytali za hlavu, že také víno nikomu nepredajú. Dada múza Randallovi Grahmovi našepkala správne. Vína išli na dračku podobne ako tretie z partie najslávnejších vín  - provokatívny Cardinal Zin.

Vinárstvo Bonny Doon sa nepreslávilo len vďaka svojráznym etiketám, ale najmä mimoriadnou kvalitou. Kupáže až 13-tich stredomorských odrôd vín Big House získali desiatky medzinárodných a domácich cien a v roku 2003 víno vyhlásil časopis Wine Entusiast za najlepšie cuvée v kategórii vín s bodmi nad 90 zo 100. Cardinal Zin sa zase stal synonymom pre mimoriadne víno odrody Zinfandel.

Pohreb Monsieura Thierry Bouchna (1585 - 2002)

Randall Grahm má neuveriteľný talent cez marketing predať všetko, čo vinárstvo vyrobilo alebo na čo sa práve chystá. Korkové zátky chcel okamžite nahradiť šraubovými uzávermi. Manažment vinárstva zdúpnel a snažil ho krotiť. Odporúčal mu opatrný postup a dôkladné testovanie spotrebiteľských nálad.

Randall je Randall, vycítil šancu byť prvým a nedal sa zastaviť. Zmenil spôsob uzatvárania všetkých svojich vín obrazne povedané na jeden ťah. Jancis Robinsová, známa britská odborníčka na víno si spomína, že vtedy sa spoliehal najmä na povestnú grahamovskú intuíciu. Mal ju podloženú faktami. Len 30 percent domácností v Spojených štátoch malo vlastnú vývrtku.

Valček vyrezaný z kôry korkového portugalského duba nestačí v súčasnosti s dychom. Svetový dopyt po víne rastie ročne omnoho výraznejšie ako tých päť percent, o čo sa zväčší každoročne plocha korkových lesov na Iberijskom polostrove. Vôbec mu nevadilo, že portugalskí monopolní výrobcovia korkových zátok presvedčili aj princa Charlesa, že každá vínna plastová zátka predstavuje obrovský klinec do rakvy svetového ekosystému.

Randall prikorenil koniec korkovej zátky svojráznym hapenningom. V roku 2002 okázalo pochoval na newyorskom centrálnom cintoríne rakvu s korkovým telom Monsieura Thierry Bouchna (1585 - 2002). Na vysvetlenie: slovná hračka s výrazom tire-bouchon, čo je po francúzsky vývrtka.

V rozlúčkovej reči, o ktorú sa postarala Jancis Robinsonová, odznelo neopakovateľné humorné vyznanie: „Bol si úžasný, Corky. Naozaj zázrak. Milovali sme tvoju hladkosť, neopísateľnú ľahkosť bytia a schopnosť plávať. Aj keď s počudovaním, že lebo posledná vlastnosť nebola po viac ako štyri storočia nikdy zvlášť užitočná pre nás milovníkov vína.” Značky Big House a Cardinal Zin sa stali prvými super prémiovými vínami z Kalifornie, ktoré ponúkali so šraubovacím uzáverom a pri ktorých museli someliéri a čašníci zabudnúť na okázalé otváranie vína pred hosťom. Skončilo sa znalecké ovoniavanie korkovej zátky.

Zmena na biodynamickú kvalitu

Najväčšiu produkciu zaznamenalo vinárstvo v roku 2006, vtedy predalo viac než päť miliónov fliaš. V tom istom roku Randall Grahm prehodnotil podnikateľský zámer a odvtedy uprednostňuje kvalitu pred kvantitou. Rozhodol sa predať niektoré značky vín. Napríklad úspešnú dvojicu Big House a Cardinal Zin, ktoré mu pomohli dostať sa na vtedajšie 27. miesto v rebríčku veľkosti produkcie vinárstiev v USA. Hovorilo sa, že si prišiel za predaj značky na 50 miliónov dolárov. Randall sa dušuje, že to bola iba fáma. Cenu, za ktorú značky predal spoločnosti The Wine Group, neprezradí síce ani za svet, ale stále hovorí, že dostal oveľa menej.

Produktový rad vinárstva Bonny Doon znížil z 35 položiek na desať. Zameral sa na aplikáciu biodynamických postupov pri výrobe vína. Snaha sa vyplatila, už o rok získala jeho jedna vinica oficiálnu certifikáciu na výrobu biodynamických vín. Dnešné Bonny Doon vyrobí 180 tisíc fliaš iba biodynamického vína. Jeho ceny sa pohybujú od 15 do 50 amerických dolárov. Sú skutočne odlišné od starých, keď najlepšie vína z vinárstva Doony Boon stáli len okolo 10 dolárov.

K zmene podnikateľskej filozofie ho priviedol aj súčasný stav amerického obchodu s vínom. „Nie je to dobré, a nie je to len recesia,” vysvetľoval Ericovi Asimovovi. „Je to dokonalá búrka. Čas, keď sa všetci od hercov cez rockové hviezdy až po právnikov a lekárov zrazu rozhodli, že musia mať hneď a teraz vlastný vinohrad s vínom. Takže vznikla džungľa, ty musíš byť múdrejší a prispôsobiť sa ako v džungli. Nemôžeš žiť zo spomienok, začal sa boj o lepšie vína,” vysvetľoval. Keď sa Randalla jeho spolusediaci uštipačne spýtal, či už ochutnal svoj Big Hause, ktorý predal, Grahm povedal, že nie. Niežeby nechcel vedieť, čo sa s vínom stalo, ale to je uzavretá kapitola, teraz sa upriamil na úplne iné produkty.

Zvláštny vzťah má Grahm k terroir. Ani tu si neodpustil uštipačnosť. „Predpokladám, že by sme niekde v Kalifornii mohli mať terroir, ale neviem kde,“ bola jedna z jeho hlášok.

Foto: lcbosearch.com, blogyourwine.com, bonnydoonvineard.com