Hotel Lomnica má dve možnosti, kde sa tu možno najesť – reštauráciu Franz Jozef na prízemí hotela a noblesnú Sissi na poschodí, ktorá je otvorená na raňajky a večere.

Na rozdiel od minulosti, keď slúžila len na rezervácie a degustačné menu, teraz sa v nej dá najesť aj a la carte. Od štvrtka do nedele sem možno prísť aj na 4- až 8-chodové degustačné menu. Rezerváciu naň si treba urobiť 24 hodín vopred. Kuchyňu vedie šéfkuchár Tomáš Levý od susedov z Česka a určite aj vďaka tomu robia v Lomnici degustačné večere s českou kuchárskou špičkou.

Varili tu z Michelinom hviezdičkou ocenenej reštaurácie Fields a onedlho tu bude hosťovať Přemek Forejt, mladý šéfkuchár olomouckej reštaurácie Enchanté, ktorá bola minulý rok vyhlásená v Česku za reštauráciu roka.

My sme sa počas našej návštevy rozhodli pre výber z a la carte, teda z jedálneho lístka. Ten je rozsahom neveľký, sú to vlastne dve strany A4, na jednej strane je sezónne menu a na druhej tradičné. Obidve inšpirované klasickou rakúsko-uhorskou kuchyňou. Zo sezónneho sme si vybrali Údeného vrbovského sumca, ďumbier, reďkovkový šalát, jogurt (10,90), veľmi chutná a v teplom letnom počasí aj primerane osviežujúca kombinácia, pekne vizuálne naservírovaná.

Hlavné jedlá, ktoré sme si dali, boli skôr na zahriatie, ako na osvieženie, ale čo už, keď sme mali na ne chuť. Prvým bol Tafelspitz z hovädzích líčok, špik, zelenina, chren, jablko, špenát, zemiaková placka (15,90). Mäso, špik a zelenina boli servírované spolu s vývarom v miske, prílohy osobitne. Je to jedlo pre milovníkov vareného hovädzieho, mäso bolo mäkké, šťavnaté, celkové vyznenie jedla také „normálne“ – neurazilo, ani neohúrilo.

Na druhé hlavné jedlo sme sa nechali zlákať na Rebrá z važeckého býka, čierne pivo, med, zaprávanú cuketu a domáci chlieb so zrejúcim syrom (18,90). Porcia to bola riadna, nasýtila by aj veľkého jedáka. Nám sa zdali rebrá trochu málo chuťovo výrazné, čo je samozrejme otázka individuálnej chuti. Za väčší problém považujeme, že na nich bolo dosť veľa loja a domáci chlieb bola vlastne bageta, ktorá sa dosť komplikovanie jedla.

Z dezertov sme sa nevedeli rozhodnúť, či si dáme šúľance, alebo pirohy, nakoniec nám mimoriadne príjemný a úslužný personál vyhovel v tom, že sme si dali jednu porciu „pol na pol“. Šúľance boli bohato posypané makom, ten bol aj vnútri a bola k nim výborná malinová omáčka. Piroh, čo bola druhá časť porcie bol servírovaný naozaj netradične – bol plnený čučoriedkami a obalený v zmesi mletých orechov s karamelom. Prvé sústo sa nám zdalo trochu horké, ale bol to len prvý pocit, pochutili sme si.

Veľkým plusom podniku bol počas našej návštevy servis – čašník, ktorý sa o nás staral bol naozaj pozorný – od toho, že priniesol vešiak na kabelku, cez prezentáciu jedál, vedel poradiť s jedlom aj vínom. Práca s vínom je tiež silnou stránkou reštaurácie  – okrem bohatého výberu fľaškových vín, majú jednu celostránkovú ponuku rozlievaných a víno je v menu odporučené aj ku každému jedlu.

Zhrnutie:

Plus: krásne prostredie, výborná obsluha

Mínus: na rebrách z býka sme si veľmi nepochutili.