Červené spod rakúskych Álp

16875
19.9.2003 / Peter Kremský

Rakúske vinárstvo má dlhú tradíciu a slušnú povesť. Od aféry s pridávaním dietylénglykolu do vína v roku 1985 sa tamojší producenti výrazne zamerali na dorábanie menších objemov, ale vyššej kvality vína.

Sú tak o krok vpredu pred kolegami zo Slovenska, z Maďarska či Moravy, ktorí sú zväčša zvyknutí viac na naháňanie objemov ako prívlastkov. Rakúšania sú vo svete známi skvelým veltlínom, rizlingom, müllerom-thurgau a v posledných rokoch aj chardonnay. Červené vína sa tam však – ako všade v strednej Európe – dorábajú ťažko.

Šľachtitelia preto stále pracujú na nových odrodách, ktoré by aj v chladnejšom podnebí priniesli víno blízke zahraničným hviezdam. Jedným z prvých výsledkov bolo Zweigeltovo hrozno – kríženec svätovavrineckého a frankovky. V 20. rokoch 20. storočia ho vytvoril riaditeľ chýrnej rakúskej vinárskej školy v Klosterneuburgu pri Viedni Dr. Zweigelt, po ktorom dostalo aj meno.

Najmä po druhej svetovej vojne sa v Rakúsku hojne vysádzalo, v súčasnosti preto patrí zweigelt, nazývaný aj zweigeltrebe alebo rotburger, k najrozšírenejším modrým odrodám s 8-percentným podielom vo vinohradoch. Častý je najmä v údolí Wachau, v Kremse či Langenloise a používa sa aj na výrobu ľahkých rosé.

Presadil sa však aj na druhej strane hranice – na južnej Morave. O pol storočia neskôr tam vyšľachtili súrodenca od rovnakých rodičov s názvom andré. Má podobné vlastnosti, zweigelt však býva plnší a tým podobnejší francúzskym vzorom. Z frankovky si zobral elegantnú ovocnú chuť, z vavrineckého práve vôňu a plnosť jeho burgundského pôvodu.

Podobne ako v prípade andré je dôležitý dobrý ročník a starostlivé ošetrenie, inak zweigeltrebe býva drsným, trpkým vínom. Dôležité je najmä odstránenie strapiny a odzrnenie pri lisovaní. Potom je víno ľahké, príjemné, ovocné, s výraznou farbou, ktorá prechádza až do fialových odtieňov. Južanské vína pripomína práve menší obsah trieslovín.

Ovocná aróma je predzvesťou podobných chutí – pre zweigeltrebe je typická chuť čerešní či iných záhradných plodov. Objavujú sa však aj korenistejšie stopy ako plody bazy, prípadne klinčeky. Závisí aj od lokality, kde ho vypestovali. Okrem Rakúska a Moravy sa pestuje na Slovensku, najmä v Malých Karpatoch, Skalici, ale dokonca aj na východe – v okolí Sobraniec.

Červené zweigeltrebe sa podobne ako andré najviac ráči s poctivým kusom pečeného mäsa, najmä so steakmi. Jeho ovocný charakter však umožňuje vychutnať ho aj s menej výraznými jedlami. Moravský vinár Miloš Michlovský ho dokonca odporúča ako sprievodcu morských rýb, mladý zweigelt je podľa neho vhodný aj k pečeňovým či divinovým špecialitám. Zo syrov sú to zrejúce druhy, napríklad slovenský Volovec.

Dôležité je piť ho pri teplote 18-20 oC a otvoriť fľašu o polhodinku skôr, aby sa uvoľnili aromatické látky.

© 2003 News and Media Holding

Nájdi reštauráciu alebo hotel
Víno roka