Kam za blízke hranice na výlet za dobrým vínom

Každý múdry rozprávkový kráľ poslal najprv svojich synov do sveta na skusy a až potom im zveril do rúk vlastné kráľovstvo. Neviem, či to tak bolo aj v skutočnosti, ale stratégia je to dobrá.

469693
23.7.2017
Archív Andreja Lúčneho

Aby sme lepšie pochopili čo doma máme a že je to skvelé, treba opustiť rodnú hruď aspoň na chvíľu. A na cestách sa nebáť nového.  

Jednu časť svojich pracovných ciest si organizujem sám – sú to cesty za vinármi alebo na výstavy. Druhú časť tvoria infocesty, na ktoré ma pozývajú vinári alebo miestne spolky na podporu regiónu. Tieto „výlety“ majú však svoje závratné tempo – máme a musíme vidieť a ochutnať takmer všetko, čo okolitý kraj ponúka.  

Mojou srdcovkou na agroturizmus a spoznávanie je stále Rakúsko. Je to na skok od nás a spokojne môžete vyraziť aj na bicykli. Do Burgenlandu. Je to najvýchodnejšia spolková republika a siaha až po južné hranice so Slovinskom. Vďaka klíme, Neziderskému jazeru a Šopronským vrchom sú tu skvelé vinárstva a vína.

Najbližšie od nás je to do Golsu a k Paulovi Achsovi. Je to jeden z mojich prvých vinárov, ktorých som v Rakúsku osobne spoznal. V čase, kedy som pracoval v jednom z najlepších rakúskych 5 hviezdičkových hotelov som hosťom predstavoval jeho vína a mal možnosť sa s ním stretnúť. Jeho cesta do rodinného vinárstva išla cez Kaliforniu. Najprv sa učil vonku, aby potom doma zveľadil otcove kráľovstvo. Paul má veľmi rozparcelované vinohrady, čo mu dáva neuveriteľné možnosti využívať všetky benefity regiónu – špecifická klíma, pôda,... So svojimi kamarátmi Gernodom Heinrichom a Gerhardom Pittnauerom každý rok (už od roku 1994) pripravia jedinečné víno - Panobile Rot. Považuje sa za „odtlačok“ regiónu a je zážitok ho ochutnať.

Ďalším z mojich tajných tromfov je vinárstvo Kollwentz v dedinke Großhöflein (hneď za Eisensdtatom). V Rakúsku je veľmi populárne a ospevované, u nás zatiaľ nie veľmi známe. Je to klasické rodinné vinárstvo, kde sa opäť povolanie dedí z otca na syna a kde si na stenu v obývačke vešajú prvenstvá za svoje vinárske počiny. Andy Kollwentz, vinársky desaťbojár, ako ho pomenovali rakúski novinári, si robí svoju prácu najlepšie ako vie a osobne sa venuje hosťom, ktorí chcú navštíviť ich rodinné kráľovstvo. Stačí sa len vopred ohlásiť prostredníctvom ich webu. Jeho skromnosť a pracovitosť je vzhľadom na jeho úspech neuveriteľná.

Mojim dlhoročným priateľom a možnou zástavkou na potulkách stredným Burgenlandom je vinárstvo Gesellman. Typickým znamením Alberta Gesellmana sú zašpinené ruky – myslím tak poctivo zašpinené od práce a dotyku s pôdou, viničom, hroznom. Veľakrát hovoril o tom, že v ich vínach je cítiť dotyk každého človeka, ktorý ho počas jeho cesty do fľašky „osobne stretol“. Je to zážitok sledovať ho pri práci, ako chodí medzi rady, rozpráva, dvíha zem a sleduje, čo všetko sa deje okolo.

Na celý svet sa dívam cez okno, lebo všade dobre, doma najlepšie - slová Jara Filipa majú čosi do seba, ale ja si hovorím, že najviac sa naučím ak vyleziem spoza pece.

Pekné leto priatelia!