Magulovci víno nerobia, len ho sprevádzajú

Víno, čo dorobí Vladimír Magula, predá u nás a v zahraničí. Dostalo sa do Belgicka, Francúzska, Japonska, o spoluprácu majú záujem firmy z Nemecka a Talianska.

463139
12.2.2017 / Milan Nemec
Milan Nemec

Vinohradnícka dedina blízko Trnavy dostala meno po riečke Parná a preto, že tam takmer vôbec neprší. Studne musia domorodci vŕtať desiatky metrov. Viniču ale sucho svedčí, má mohutný koreňový systém. Práve riadne korene sú v Suchej nad Parnou základom komplexného hrozna. Ďalším vinárskym tromfom je v dedine pri Trnave mimoriadne slnečné počasie, ktoré dopraje hroznu dokonale dozrieť. V Suchej nad Parnou tak dostali ešte tretí vinársky dar ako priamo od Boha. Tamojšie vinohrady majú sprašovú pôdu s vysokým obsahom minerálov, v ktorej dominuje vápnik. Suma sumárum – skvelé podmienky na veľké červené vína a plné korenisté biele vína.

Hečko, ktorý tam napísal Červené víno, sám nepil

Suchú nad Parnou preslávil najmä František Hečko románom Červené víno. Paradoxne sám víno nepil, hoci sa v ňom ako absolvent vinárskej školy vyznal. Nemal dobrého slova ani pre kolegov spisovateľov, ktorí v kaviarňach a viechach pili o dušu. Mystický odkaz románu, ktorý si nič nezadá s dielom „Sto rokov samoty“ od Gabriela Garcíu Márqueza som našiel tam, kde sa spájajú Vlčia a Ružová dolina. Sú tam magické vinohrady naturálneho Rodinného vinárstva Magula.

Sprevádzal ma Vladimír Magula. Dlho som uvažoval, ako ho jednoznačne charakterizovať. Konečne mi vyšlo – je to šťastný vinár. Na rozdiel od vinárov z čias Habdžovcov. Drvivá väčšina z nich sa vtedy doslova udrela vo vinici. „Bavil som sa s Magdou Hajnošovou, dcérou Františka Hečka a tá mi povedala, že keď písala jeho životopis a chodila tu po matrikách, nachádzala veľmi často ako príčinu úmrtia po latinsky napísanú jednu diagnózu. Neskôr zistila, že išlo o totálne vyčerpanie organizmu,“ hovorí V. Magula.

Mladý vinár je šťastný aj preto, lebo víno, čo dorobí a chce ho predať, predá u nás a v zahraničí. Dostali sa takto do Belgicka, Francúzska, Japonska, kde majú stabilných odberateľov svojich vín. O spoluprácu majú záujem firmy z Nemecka a Talianska. Na Škandinávii musia ešte trochu popracovať. „Trošku sme vystrčili rožky do sveta,“ usmial vinársky mystik. „Veľmi si tiež vážim, že sme boli v roku 2016 ako jediní vinári so Slovenska na azda najvýznamnejšom festivale naturálnych vín londýnskom Raw Fair „The Artisan Wine Fair“, kde je prísny selekčný proces na prezentovanie. Musel som poslať napred štyri vzorky, či majú právo byť na tomto festivale.“

magula-rodinne-vinarstvo-0Zdroj: Rodinné vinárstvo Magula

Duch rodiny vo vinohrade

V rámci reštitúcii im vrátili roľu, predtým vinohrad, čo vysadil pradedo môjho sprievodcu. Magulovci mali na začiatku o vinohradníctve a vinárstve len skromné vedomosti. Nájsť si vlastnú cestu sa im podarilo prostredníctvom vín, ktoré ich oslovili, očarili a stali sa ich vzorom. Boli to naturálne vína z vinárstva Strekov 1075, ktorých tvorcami boli charizmatickí strekovskí vinári Zsolt Sütö a Tibor Melecsky a a tiež vína od rakúskych vinárov Clausa Preisingera a Toniho Hartla, vytvorené z hrozna dopestovaného v biodynamických vinohradoch.

Magulovci hovoria, že víno nerobia, len ho sprevádzajú. Dôraz kladú na sorty s výrazným odrodovým charakterom, so schopnosťou odrážať terroirové špecifiká a ktoré dávajú vína vhodné na archiváciu. Kombinujú slovenské novo šľachtence s odrodami, ktorých pestovanie má v Ružovej a Vlčej doline dlhoročnú tradíciu. Z modrých odrôd majú v súčasnosti vo viniciach Portugal modrý, Frankovku modrú, Dunaj, Hron a Rosu. Z bielych sort Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Devín.

Primárny je život s hroznom

Magulovci hrozno pestujú v bio režime. V pivnici zasahujú iba minimálne. Snažia sa vínu vytvárať optimálne podmienky. Zdôrazňujú, že iba z vlastného hrozna. „Pre nás je víno vyjadrením miesta, fáza v pivnici je len akýmsi záverom,“ vysvetlil. „Primárna je starostlivosť o vinohrad a život s hroznom počas roku.“ Víno je istou formovou osobného vyjadrenia, čo si o svete a živote Magulovci myslia.

Vínom sa skutočne dá vyjadriť životná filozofia, aj keď to znie pre niekoho metafyzicky a pre druhého ako reklamný slogan. „Je to extrémne zovšeobecnenie, ale najmä tento rok som si to uvedomil, že pri víne je neuveriteľne silný vzťah medzi myšlienkou a tým, ako sa myšlienka premení do skutočnosti, teda do produktu, ktorý človek ako zákazník dostane.“

Tri tromfy z vinice

Prvá myšlienka, alebo hodnota, pre Magulovcov je, že používajú iba hrozno, ktoré si sami dopestujú. Pracujú s ním po celý rok a dôverne ho poznajú. „Sme s ním v nejakej podobe zžití,“ hovorí mladý bio vinár.

Druhým princípom je robiť dobré víno. Keď ako vinári začínali, skôr tušili, čo sa pod tým skrýva. Dnes už vedia, že ide o čisté víno v zmysle obsahu a čisté v zmysle procesu, ktorým prechádza. „Čiže nie je doň podľa možností nič pridané a zaobchádza sa s ním veľmi šetrne.“ Nechajú vínu takpovediac voľnú cestu, aby si ju samé zvolilo. Uprednostňujú opačný princíp ako pri riadenom procese výroby vína. „Považujeme za ideálne, pokiaľ môžeme s vínom pracovať technologicky menej a pri jeho tvorbe nepoužívať žiadne prídavné látky,“ povedal Vladimír Magula.

Treťou, najmenej postihnuteľnou myšlienkou, je, že chcú vínom priniesť ľuďom čistú autentickú radosť. „To je u mňa mierka kvality vína. Je to dimenzia, ktorú je strašne ťažko definovať. “ Radosť z vína je práve to, čo pre V. Magulu robí víno neobyčajným produktom s obrovskou pridanou hodnotou. Prináša nielen radosť z pitia. „Nikdy som si nemyslel, že proces tvorby vína môže byť tak neskutočne uspokojujúci, napĺňajúci a radostný. Považujem za veľké privilégium, že môžeme robiť víno z našich vinohradov.“

magula-rodinne-vinarstvo-3Zdroj: Rodinné vinárstvo Magula

Prvý syn požehnal kráľovnú vína

Otec Vlada Magulu vysadil svoj prvý vinohrad Frankovkou modrou z úcty k Hečkovskej tradícii červeného vína. Štepy vysadil na roli, ktorú kúpil začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia jeho otec. Mysticky presne v ten rok, kedy vinicu otec Magula znovu vysadil, sa narodil jeho synovi prvý syn Hugo, ktorý dnes už intenzívne vníma svoje spojenie s týmto vinohradom. Frankovku považujú Magulovci, ako mnohí vínni zasvätenci, za kráľovnú modrých stredoeurópskych odrôd.

V rokoch 2009 - 2010 dal vinohrad panenskú úrodu. Prešiel dvomi ťažkými rokmi 2010 a 2014. „Aj v nich nám dal krásne hrozno. V dobrých ročníkoch dáva extrémne dobré hrozno. Sú z neho nádherné vína,“ má sa prečo pochváliť Vlado Magula. Po prvý raz sa otcovi a synovi Magulovcom rozlial po tvári ten povestný radostný úsmev, keď si načapovali po ukončení fermentácie mladučkú frankovečku.

„Obidvaja sme sa na seba zarazene pozreli. Obaja sme totiž cítili, že to mladé víno je výnimočne skvelé. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé uvedomenie si, že je obrovské umenie cítiť, že víno má potenciál. Že si to vyžaduje veľkú skúsenosť a my s otcom sme naozaj boli vtedy absolútni amatéri,“ popísal ako ho po prvýkrát oslovilo víno a on mu rozumel. Odvtedy sa mu málo kedy stalo, keď chutnal mladé víno, že by ho tak výrazne prekvapilo v dobrom, či v zlom.

Kráľovná vín im zoslala medailu

Spomínaná Frankovka sa stala ich prelomovým vínom. Povyhrávala množstvo zlatých medailí a dokonca šampióna na výstave červených vín alebo zlato ako jedno z piatich stredoeurópskych červených vín na svetovej výstave Concours Mondial de Bruxelles . „S prvým reálnym ročníkom vína, s ktorým sme pracovali, sme ako malé vinárstvo siahli na najvyššie méty, čo bolo neskutočne motivujúce a uspokojujúce, aj nám to samozrejme pomohlo obchodne,“ spomínal.

Stále majú skôr maličkú produkciu, z ročníka do desať tisíc fliaš. „Vďakabohu, úplne bez problémov dokážeme predať skoro všetko víno. Skôr je problém, že ho máme málo.“ Ak sú objednávky na väčšie počty fliaš, musia ich veľakrát odmietnuť.

Pinot Noir sa sám vypýtal do vinohradu

Najvzrušujúcejším projektom Rodinného vinárstva Magula bude určite Pinot Noir (Rulandské modré), s ktorou Vladimír Magula intenzívne žije už dlhý čas. „Tak ako je Frankovka modrá kráľovná, Pinot Noir je pre mňa kráľ. Ide o globálne uznávanú odrodu práve na sofistikované vína.“ Chcú ju vysadiť v novom vinohrad vo Vlčej doline v Suchej nad Parnou. Doplnia ho s Tramínom červeným. Jeho výsadbový materiál majú priamo z obce Tramín, odkiaľ má odroda svoje meno. „Pinot Noir je odroda, ktorá sa pomerne ťažko pestuje a nie je jednoduché spraviť z nej kvalitné vína. To je pre mňa lákavé, chcem vidieť ako môže vyzerať náš suchovský, slovenský Pinot v porovnaní so svetom.“

Odroda sa mu vraj vyslovene akoby vypýtala. Svah naproti vinárstvu, kde Pinot vysadí, dlho, dlho sledoval. Vnímal, že má ideálnu juhozápadnú orientáciu, na ktorý dopadajú posledné slnečné lúče slnka zapadajúceho za Malé Karpaty. „Ako keby z neho vychádzal starý, surový pokoj zeme. Uvidíme, či som sa rozhodol pre správnu odrodu, je to skôr intuitívna záležitosť. Ale fascinujúce je, že sa tam desiatky rokov nič nepestovalo a na kopci sa pásli iba kone. Pôda je nádherne oddýchnutá,“ zasnil sa mladý vinár.

Vlado Magula 2Zdroj: Milan Nemec

Starí praktici z Burgundska  poradili: Neverte novotám

Na jar tento rok začnú s výsadbou. Pre výnimočnú polohu vinohradu chceli výnimočnú výsadbu. Išli teda za starými praktikmi do Burgundska. Šťastným riadením osudu a kontaktmi s mnohogeneračnými vinármi s rovnakou filozofiou, akú vyznávajú Magulovci, ktorí žijú na miestach, kde sa kontinuálne pestuje hrozno už tisíc rokov, objavili riešenie. „Nasmerovali nás novým smerom. Aby sme ich nasledovali v tom, čo oni považujú za cenné a čo hľadajú vo svojom výsadbovom materiáli. Teda nie moderné klony, ktoré sú vyselektované pre svoje skvelé charakteristiky, ale pri nich dochádza k pomerne značnej unifikácii,“ vysvetlil.

Magulovci poslúchli radu burgundských vinohradníkov a vinárov. V novom vinohrade vysadia pestrú zmes hroznových štepov. „Pestrosť by mala dať vo víne hlboký, komplexný zážitok. Podarilo sa nám získať takýto výsadbový materiál z viniča vysadeného v roku 1925 v premier cru vinici v Pommard, kde je 450 unikátnych rastlín v rámci tej selekcie.“ Prvý pohárik by sa mal naliať niekedy v roku 2022.

Atmosféru degustácie vo vinárstve Magula umocňuje tradičný duch kamennej pivnice na vŕšku uprostred vinohradu ako aj tieň dvestoročných gaštanov s panorámou Vlčej doliny. Keď si záujemca dohodne termín, môže všetko zažiť na vlastnej koži.

Dole v pivnici na vás čakajú ešte ďalšie prekvapenia. Napríklad ich nový experiment s vínom. Je to ich prvý pokus, sami sú zvedaví, ako všetko dopadne a ako výnimočne pripravované vína oslovia znalcov i laikov. Pri tomto víne Magulovci do suda nasypú niekoľko vedier celých bobúľ a zalejú muštom. Všetko spolu v sude kvasí. A čo sa udeje ďalej, sa uvidí...

Diskusia (0reakcií)