Mnohé slovenské vína sú svetové, ale svet o nás nevie

Slovenské vína nosia zo svetových vinárskych súťaží ročne desiatky medailí. Samozrejme, nie je to ten najdôležitejší ukazovateľ kvality a porovnávania sa s vinárskym svetom, ale pred niekoľkými rokmi mnohí o takom niečom len snívali.

500225
14.11.2019 / Jarmila Horváthová
NSV

Ale nikto vo svete, okrem hŕstky degustátorov na súťažiach o nich nevie, vývoz slovenského vína zo slovenského hrozna je minimálny.

Slovensko ako krajina, kde sa robí kvalitné víno, je vo svete absolútne neznáme a asi aj neznámym zostane. Vinársky marketing je totiž u nás na úrovni nula a nič nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť. Na rozdiel od susedných (a ďalších vinárskych) krajín.

Národný salón vínZdroj: NSV

Milióny na reklamu. U susedov.

V Rakúsku a Česku napríklad fungujú vinárske marketingové centrá s mnohomiliónovými rozpočtami, ktoré propagujú a podporujú predaj miestnych vín doma aj v zahraničí. Fungujú na princípe, že do nich prispievajú všetci vinári a vinohradníci čiastkou podľa rozlohy vinohradov a počtu vyrobených litrov vína. Rovnakou sumou do nich prispieva aj štát.

Takže napríklad rakúska organizácia  Osterreich Wein Marketing , ktorú založil v 80-tych rokoch rakúsky štát, disponoval v roku 2017 podľa výročnej správy 9 miliónmi EUR na marketingovú podporu predaja rakúskych vín. Ďalšie milióny dávajú podobné organizácie a krajinské vlády v spolkových krajinách, kde majú vinárske regióny.

Aj v Česku majú Vinařský fond založený podľa vzoru rakúskeho a nemeckého ešte v roku 2002. V roku 2017 hospodáril podľa výročnej správy s rozpočtom 70 miliónov CZK (2,7 milióna EUR).

Zamek Valtice, sídlo Salónu vín ČRZdroj: www.vinarskecentrum.cz

Na Slovensku je to inak. „Zväz vinohradníkov a vinárov, ktorý u nás zastupuje záujmy ľudí od vína a prevádzkuje aj Národný salón vín je absolútne finančne podvyživený, všetko zabezpečujú 3, alebo 4 ľudia. V susednej Českej republike je to asi 30 ľudí a marketingové kampane si ešte dávajú robiť osobitne,“  zamýšľa sa degustátor, medzinárodný porotca a publicista Tibor Vittek.

Vznik subjektu, kde by prispievali vinári aj štát podľa rakúskeho, či českého vzoru, je ale na Slovensku v nedohľadne. Zdá sa, že záujem posunúť veci dopredu nie je ani na strane štátu, ani vinárov. Výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Jaroslava Kaňuchová – Pátková hovorí, že je v otázke vinárskeho fondu, ako majú u susedov skeptická, najmä, čo sa týka povinných príspevkov doň a vymožiteľnosti práva. Štát sa teda do jeho založenia tiež nehrnie.

Ministerstvo versus vinári

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že sa roky stretáva s nezáujmom vinárov o export, budovanie nových obchodných vzťahov, či účasť na medzinárodných výstavách, ktoré agrorezort finančne podporuje. „Aj preto oprávnene očakávame najprv aktivitu vinárov k rozšíreniu ich vlastných odbytových kanálov a až potom je možné diskutovať o ďalších možnostiach rozšírenia podpôr,“ hovorí sa v reakcii ministerstva k marketingovej podpore slovenského vinárstva.

Národný salón vín expozíciaZdroj: NSV

Vinári oponujú, že presadzovať sa na zahraničných trhoch bez budovania značky slovenských vín, čo všade na svete robia marketingové organizácie s podporou štátu, je fakticky nemožné. V západnej Európe majú dosť svojho vína a uprednostňujú vlastné.

Pre ázijských spotrebiteľov sú zaujímavé vína len z krajín, ktoré ako vinárske poznajú. Občas sa objavia aj záujemci o slovenské, ale tie chcú v tej najnižšej cenovej relácii. Jeden zo známych a na svetových súťažiach oceňovaných slovenských vinárov TREND-u spomínal, že mali už takmer dohodnutý biznis so záujemcami z Hongkongu. Keď ale prišlo na cenu a zistili, že ázijský záujemca je chce vína po 1,50 EUR za liter, tak z obchodu zišlo.

© 2019 News and Media Holding

Diskusia (0reakcií)

Nájdi reštauráciu alebo hotel
Víno roka