Populárny predstaviteľ normalizácie

16250
21.8.2003 / Peter Kremský

Pestovanie hrozna má na Slovensku dlhú históriu, našťastie sa však neprestalo vyvíjať a pestujú sa nové a nové odrody. Jednou z nich je alibernet – plod sovietskej šľachtiteľskej školy.

Modrá odroda vznikla okolo roku 1950 v Odese na Kryme krížením cabernetu sauvignon s odrodou alicante bouschet. Tá sama je krížencom cabernetu (vo Francúzsku nazývaným aj „petit bouschet“) so známou francúzskou odrodou grenache. Alicante bouschet sa pestuje okrem Španielska aj vo Francúzsku, v Taliansku, Afrike a Kalifornii.

Na Kryme sa jej skrížením s čistým cabernetom podarilo vytvoriť hrozno s výrazným obsahom farbiva v šupke aj dužine. Chuťou pripomína cabernet sauvignon, má však viac ovocných tónov. Cieľom tvorcov alibernetu bolo zjavne vytvoriť odrodu, ktorej sa hovorí „farbiarka“.

Jej úlohou je dodať vínu spojenému z viacerých odrôd výraznú farbu. Nevdojak sa však podarilo niečo viac – aj víno iba z tejto odrody je zaujímavé a získava si čoraz viac obdivovateľov. Okrem Ukrajiny sa pestuje aj v Rumunsku a Moldavsku. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa alibernet vďaka sovietskemu normalizačnému vplyvu dostal aj na Moravu a Slovensko.

Pestuje sa najmä v juhoslovenskej, nitrianskej a malokarpatskej oblasti. V posledných rokoch ho okrem dofarbovania zmesových vín mnohí výrobcovia začali fľaškovať aj samostatne a výsledkom sú nádherné produkty – červené vína so šarmom a charakterom.

Okrem dobrého roku je dôležité aj technologické spracovanie – najmä odbúranie kyseliny jablčnej. Na Slovensku sú kvalitnými alibernetmi známe napríklad PD Dvory nad Žitavou, Pavelka-Sobolič z Pezinka, račiansky Vínoprodukt alebo Víno Masaryk zo Skalice.

Víťazom posledných testov je však neskorý zber alibernetu ročníka 2002 z Karpatskej perly Šenkvice. Tento výrobca pritom presvedčil znalcov aj ročníkom 2001. Typickými znakmi alibernetu sú výrazná tmavočervená farba, prechádzajúca niekedy až do fialova a vôňa bobuľového ovocia, žihľavy či sušených sliviek. Tie sa objavujú aj v chuti – najmä pre cabernet typické čierne ríbezle, egreše, čerešne, niekedy aj višne v čokoláde.

Alibernet sa často dáva vyzrieť do dreveného suda, získa tak dubové a drevné tóny či stopy dymu. Jemnosť trieslovín sa znásobuje zrením – kvalitný alibernet potrebuje tri až päť rokov na to, aby sa prejavil jeho potenciál.

Odroda patrí k výrazným vínam, priatelí sa preto s výraznými jedlami. Z mäsa sú to podobne ako pri cabernete steaky a iné podobné úpravy, zo syrov chuťovo výraznejšie tvrdé a plesňové syry. Netreba zabúdať na to, že aj toto víno potrebuje pred vypitím „dýchať“, aby ukázalo všetko, čo vie. Vtedy rozvinie svoje ovocno-čokoládové arómy a prinesie asi najpríjemnejší závan normalizácie.

© 2003 News and Media Holding

Nájdi reštauráciu alebo hotel
Víno roka