Slovenské víno bodovalo vo Francúzsku

Medzinárodné majstrovstvá bielych a ružových vín boli veľkou výzvou pre slovenských vinárov.

466444
4.5.2017 / Edita Ďurčová
Edita Ďurčová

Dve prestížne medzinárodné súťaže konané vo Francúzsku, zasvätené bielym odrodovým vínam a stále populárnejším rosé, preverili kvalitatívny potenciál štýlov, na ktorých si na Slovensku najviac zakladáme.  Naše vína na nich získali spolu 7 zlatých a 11 strieborných medailí.

Concours des Grands Vins Blancs du Monde 2017, Strasbourg

Začiatkom apríla sa v Kongresovom paláci v alsaskom Štrasburgu konali Majstrovstvá bielych vín, rozdelené do šiestich samostatných kategórií, reprezentujúcich jednotlivé odrody: Riesling du Monde (20. ročník), Pinot gris du Monde (12. ročník),  Gewürztraminer du Monde (10. ročník), Pinot blanc du Monde (5. ročník), Sylvaner du Monde (4. ročník) a tohtoročná novinka - Vins Blancs de Cépages et D’Assemblages du Monde (Biele odrodové vína z iných ako nominovaných odrôd a biele cuvée).

Patronát OIV (Medzinárodná organizácia pre vinič a víno) a VINOFED (Medzinárodná federácia veľkých súťaží vín a destilátov) a prísny výber členov medzinárodnej poroty z radov uznávaných enológov, someliérov, obchodníkov s vínom a vinárskych publicistov sú pre spotrebiteľa zárukou odbornosti hodnotenia.

Upozorniť na veľké biele odrody

Už od vzniku súťaže bolo cieľom organizátorov upozorniť na veľké biele odrody, ktoré sa v Alsasku pokladajú za historické a kultúrne dedičstvo, súčasť prírodných podmienok a dôležitý faktor ovplyvňujúci osobitý charakter vína. O Alsasku je známe, že jeho terroir je veľmi rozmanitý a štýl vín je fúziou nemeckej prísnosti a francúzskeho šarmu.

Samotní Alsasania sú veľmi hrdí a otvorení, hovoria niekoľkými jazykmi a tvrdia, že úzky a dlhý pás zeme ťahajúci sa od Štrasburgu po Colmar, uzavretý medzi Vogézami a Rýnom, je vínu zasľúbená zem. Účasť na svojej súťaži veľkých bielych vín pokladajú za česť,   povinnosť a možnosť porovnať kvalitu svojich produktov s vínami z celého sveta. Je celkom bežné, že tu súťažia veľké vína z preslávených polôh Grand cru.

O to väčšou výzvou je táto súťaž pre zahraničné vína a bodové či slovné hodnotenie prideľujúce medailu má potom celkom inú váhu. Bodovanie 100-bodovým systémom OIV a Medzinárodnej únie enológov je nastavené podobne ako v celom Francúzsku: striebro od 82 do 84,99 b, zlato od 85 bodov. Podobne ako na väčšine renomovaných súťaží, aj tu sa hodnotí pomocou počítačov.

Prísne posudzovanie

Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že posudzovanie je veľmi prísne, o každý bodík sa doslova bojuje a zvažuje sa, či víno má alebo nemá parametre hodné pridelenej výslednej známky, najmä, ak má znamenať medailové ocenenie. Už po druhýkrát som mala česť byť členkou medzinárodnej jury a zároveň predsedať jednej z prestížnych komisií, ktorej členmi boli napríklad Serge Dubs (Alsasan, najlepší someliér sveta v r. 1989) a popredný slovenský enológ Miro Petrech.

Naše biele vína sa v konkurencii tisícky vzoriek zo 16 krajín sveta nedali zahanbiť. Hoci náš medailový zisk bol tentoraz skromnejší – 4 zlaté a 5 strieborných trofejí, až 15 ďalších slovenských vín získalo bodové hodnotenia od 82 do 84,2. Medaila im však nemohla byť priznaná kvôli prísnemu 30-percentnému limitu.

Najúspešnejším slovenským vinárstvom sa stal hlohovecký Golguz s dvomi zlatými – obe získal v kategórii Pinot blanc du Monde: za Rulandské biele ľadové 2011 a Rulandské biele suché 2015. Zlatú medailu si zo Štrasburgu odnášajú aj Víno Matyšák za slamové Silvánske zelené 2015 a skalický Winterberg za vyzretý polosladký Tramín červený 2013.

Päť strieborných si rozdelili: Víno Nichta - suchý Pinot blanc 2016, HR Winery  - sladký Rizling rýnsky 2013, Movino – Emócia Rulandské biele bobuľový výber 2015 a v novej kategórii to boli VPS – Pavelka a syn - Chardonnay 2015) a Vins Winery - Veltlínske zelené 2016, obe suché vína.

Hodnotiaca komisia so slovenskými zástupcami - E. Ďurčová (prvá zprava a M. Petrech tretí zprava)Zdroj: Archív E. Ďurčovej

Mondial du Rosé 2017, Cannes

Už tradične patrí predposledný aprílový víkend vo francúzskom Cannes, tesne pred otorením slávneho filmového festivalu, majstrovstvám ružových vín. Tento rok sa konal už štrnásty ročník tejto medzinárodnej súťaže, jedinej vyhradenej výlučne „roséčkam“, ktorých obľúbenosť neustále rastie. Nielen tradičné ružové oblasti ako francúzske Provensálsko či Loira, španielske Cigales alebo Navarra, ktoré sa týmto štýlom preslávili, ale aj mnoho ďalších vinárskych regiónov sveta upriamuje pozornosť na výrobu ľahkých, sviežich, príjemne pitných, gurmánskych a optimistických rosé.

Tiché, šumivé, suché, sladké, likérové, s farebnými odtieňmi od ružového zlata až po tmavý granát, s jemnou vôňou byliniek a lupienkov jablone či ruže, čerstvých jahôd, malín, ríbezlí, letných jabĺk, provensálskeho vidieka, lesného medu, figovej marmelády alebo vanilkového krému - škála ružových je veľmi pestrá a je len na spotrebiteľovi, aké si vyberie.

Rovnako ako parížske Vinalies, aj Mondial du Rosé organizuje Únia enológov francúzska (UOEF). Obe súťaže sa zriekli patronátu OIV s odôvodnením, že organizátor (UOEF) požaduje od degustátorov oveľa rigoróznejší prístup k hodnoteniu, než predpisuje OIV.

V skratke to znamená, že väčšina komisií je zložená výlučne z enológov, ktorých dopĺňa zopár špičkových someliérov alebo mienkotvorných vinárskych publicistov a renomovaných obchodníkov s vínom. Podľa slov prezidenta UOEF, Cyrila Payona, takéto hodnotenie je veľmi analytické a technické, čo v praxi znamená, že medailové ocenenie by nemalo dostať víno, ktoré by nebolo čisté - bez akýchkoľvek enologických či technologických nedostatkov, tu sa neodpúšťa žiadna chybička.

Konečné body ako výsledok zhody

Až následne sa posudzujú prednosti vína – jemnosť, vyváženosť, harmónia, dĺžka, charakter, pripravenosť na pitie, originalita a celková kvalita. Pokiaľ víno zaujme, degustátori radi pridelia vysoké bodové hodnotenie. Záverečná známka je vždy výsledkom konsenzu po diskusii v danej jury, ktorej každý člen hodnotí samostatne – pridelením bodov cez počítač (100 bodový systém) a písomne vypracováva popisy jednotlivých vzoriek. Po uzavretí bodovania zozbierajú prezidenti poznámky členov svojich komisií a až do večera z nich syntetizujú záverečné slovné hodnotenie pre každé víno, ktoré môže prihlasovateľ neskôr použiť na publicitu svojho produktu. V prípade neúspechu slúži ako spätná väzba pre výrobcu, informácia o tom, čo vínu porota vytkla.

Mondial du Rosé zaznamenáva každoročne nárast súťažných vzoriek. Tento rok to bolo až 1 344 ružových vín z 31 krajín sveta, najviac (58 percent) z domáceho Francúzska. Slovenské rosé získavajú pravidelne množstvo ocenení na rôznych súťažiach a výstavách, čím na seba upútavajú pozornosť domácej i zahraničnej spotrebiteľskej i odbornej verejnosti. Nebolo tomu inak ani na Mondial du Rosé 2017. Potvrdzuje to zisk troch zlatých (od 85/100b) a šiestich strieborných (82 – 84,99 b) medailí.

Zlaté trofeje si podelili Chateau Belá (Alibernet rosé ľadové víno 2012), Vinárstvo Rariga (Cabernet Sauvignon rosé suché 2016) a Víno Matyšák (Cabernet Sauvignon rosé suché 2016). Dve strieborné získal náš najväčší výrobca šumivých vín Hubert, J.E. (Hubert Grand rosé, Hubert l’Original rosé), po jednej Karpatská perla (Frankovka modrá rosé suché 2016), Martin Pomfy  Mavín (Cabernet Sauvignon rosé suché 2016), Vinárstvo Korbaš (Cabernet Sauvignon rosé suché 2016) a Villa Vino Rača (Palugyay Frankovka modrá rosé Hrozienkový výber sladké 2015).

škála rosé 1Zdroj: Edita Ďurčová

Aké rosé oceňujú odborníci

Medzi našimi výrobcami sa povráva, že práve rosé by mohli byť štýlom, ktorý svedčí slovenským prírodným podmienkam a zároveň spĺňa očakávania konzumenta. K tomuto názoru sa môžem prihlásiť s pripomienkou vychádzajúcou z mojich skúseností (nielen) z Mondial du Rosé, na ktorom hodnotím od roku 2012, ale aj z rôznych ochutnávok a prezentácií slovenských vín doma i v zahraničí. Odborníci i laici zhodne najviac oceňujú tri štýly rosé:  

1. Tiché suché (do 7-8 g/ l zvyškového cukru) - svieže, ľahké, s výraznou kyselinkou a kvetinovo-ovocnou aromatikou, ktorá neohúri len vo vôni, ale potvrdí sa na podnebí a pretrvá až do dochuti

2. Tiché sladké (hrozienkové, bobuľové, cibébové výbery, ľadové a slamové) – vyzreté, koncentrované a komplexné, s harmonickou kyselinou, ktorá vyvažuje prirodzenú sladkosť, dôležitá je dĺžka a viacvrstvová aromatika

3. Šumivé – ľahké a ovocné letné pitie, od suchších až po sladké, vždy však elegantné, s jemným a perzistentným perlením

Najúspešnejšími sú dlhodobo naše ružové kabernety (Cabernet Sauvignon), nasledujú frankovky (Frankovka modrá), občas sa zadarí aj pinotom (Pinot Noir).

Ako využiť úspechy na súťažiach

Záverom by som rada zdôraznila, že priaznivé výsledky z medzinárodných súťaží sú len „čerešničkou na torte“, marketingovým bonusom, ktorý však netreba zľahčovať alebo zosmiešňovať. Treba ho rozumne zúročiť nielen na propagáciu slovenského vína ako takého, alebo na pritiahnutie pozornosti k Slovensku ako k atraktívnej destinácii (nielen) vinárskej turistiky.

Myslím, že my na Slovensku máme niekedy celkom zbytočne tendenciu sebabičovania a nedôvery vo vlastné schopnosti. A to platí aj pre víno. Je pre mňa nepochopiteľné, ak sa snažíme neustále spochybňovať význam medzinárodných ocenení, ktoré si prinášajú naši vinári z prestížnych súťaží či výstav. Podľa môjho názoru, je to jednoznačne pozitívne zviditeľnenie Slovenska – prostredníctvom kvality vín, ktorá je porovnateľná so svetovými štandardmi.

Už len fakt, že na týchto fórach hodnotia renomovaní odborníci, uznávané vinárske kapacity, vyvracia akékoľvek pochybnosti o význame získaných ocenení. Najmä, ak si uvedomíme, že vína sa hodnotia celkom anonymne, to znamená, že nikto z členov jury nepozná ich pôvod a nie je tak ovplyvnený žiadnymi predsudkami alebo očakávaniami – či už pozitívne alebo negatívne. Účasť na vinárskych súťažiach na Slovensku nikto nedotuje.

Práve preto je dôležité v tomto čase, keď vinársky svet „objavil“ Slovensko, premeniť čisto propagačné aktivity na obchodné a čo najaktívnejšie sa zúčastňovať prezentácií, veľtrhov, vinárskych podujatí – doma aj v zahraničí. Aby vynaložené súkromné prostriedky priniesli vinárom ekonomické zhodnotenie v podobe udržateľného hospodárenia – pridanej hodnoty z efektívneho predaja a následných investícií do obnovy a rozvoja vinárskej podstaty – vinohradov.

Autorka je enologička, DipWSET & Weinakademiker

Diskusia (0reakcií)